Napriek globálnemu otepľovaniu vo vnútrozemí Grónska ľad pribúda. FOTO - REUTERS |
y svetových oceánov a morí o 70 metrov (63 metrov Antarktída, 7 metrov Grónsko). Čo by to znamenalo pre pobrežné krajiny, netreba zdôrazňovať.
Nič také však zatiaľ nehrozí, lebo príspevok oboch štítov k stúpaniu hladiny je aktuálne mierny. (Nepríjemnejší môže byť fakt, že táto sladká voda ovplyvní oceánske prúdenie a tým aj klímu.) Ba vo vnútri Antarktídy sa globálne otepľovanie zvýšenými zrážkami postaralo naopak o hrubnutie ľadovcov.
To isté teraz doložili vedci z Nórska, Ruska a USA na čele s Olafom Johannessenom z Bergenskej univerzity aj pre Grónsko. Podľa ich správy v online sekcii časopisu Science (Science Express) analýza 45 miliónov meraní prevýšení vo vnútri Grónska, získaných satelitmi ERS-1 a ERS-2 v rokoch 1992-2003, nasvedčuje, že vo vnútrozemí nad 1500 metrov nad morom pribúda 6,4 centimetra ľadu ročne, pod 1500 metrov nad morom naopak ubúdajú dva centimetre ročne. Čistý výsledok je hrubnutie vnútrogrónskeho ľadu v priemere o 5,4 centimetra ročne.
Za 11 rokov meraní to po oprave na izostatický zdvih grónskeho masívu dáva dokopy asi 54 centimetrov. Podľa všetkého je za tým tak, ako v Antarktíde, vplyv globálneho otepľovania na zvýšenie zrážok, konkrétne pôsobením na meteorologický jav označovaný ako Severoatlantická oscilácia. (urb)
