Ľadový mesiac Dione na pozadí Saturnových prstencov, vyfotografovaný z Cassini, je umeleckým dielom.
FOTO - ČTK/AP/NASA
Tím Michaela Browna z Kalifornskej techniky v Pasadene ohlásil objav nového telesa; dostalo meno severskej bohyne Sedny. Učebnice pre základné školy sa však zatiaľ prepisovať nebudú, lebo astronómovia sa dohodli, že nejde o planétu, ale iba o planetoid, menší ako Pluto. Sedna má priemer asi 1600 km, Pluto 2390 km.
Nový háklivý problém
Teraz pred vedcami stojí ďalší, ešte háklivejší problém. Devätnásťčlenná komisia Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) má rozhodnúť, či ďalší Brownov objav s pracovným názvom Xena je, alebo nie je planéta. Xena, ktorú Brownov tím pomenoval podľa neohrozenej hrdinky rovnomenného televízneho seriálu, je totiž určite väčšia ako Pluto, objavené v roku 1930 (priemer Xeny sa odhaduje na 2800 km). A ak Xena, momentálne vzdialená od Zeme 14,5 miliardy kilometrov, nie je planéta - čo je potom Pluto?
Jedna z hypotéz dokonca hovorí, že status Pluta ako planéty je spochybnený už tým, že kedysi dávno bolo mesiacom Neptúna a z jeho dráhy ho vychýlilo tesné priblíženie k dosiaľ neznámej planéte, prípadne k Tritónovi. Tritón je najväčší, najhmotnejší a najjasnejší mesiac Neptúna s priemerom 2700 km. Je to najväčší satelit v Slnečnej sústave, ktorý sa pohybuje proti smeru rotácie materskej planéty a počas nasledujúcich 100 miliónov rokov sa s ňou zrazí.
Vráťme sa však k Sedne. Sám úspešný lovec nových objektov Michael Brown už pri jej objave argumentoval, že na planétu je príliš malá. Planétou podľa Browna by však nemalo byť ani Pluto. Je teda pravdepodobné, že astronomická komisia bude donútená preformulovať definíciu planéty. Možno sa zrodí niečo ako "planéta-trpaslík", rovnako ako máme trpasličie hviezdy.
Úplne iný mesiac
V septembri tohto roku vyšlo najavo, že Xena má dokonca aj svoj mesiac - Gabrielu, čo bola blonďavá kamarátka Xeny. Vedci z tímu Michaela Browna ho objavili s pomocou Keckovho teleskopu II (priemer 10 metrov), umiestneného na úpätí vyhasnutej havajskej sopky Mauna Kea, ktorý je ešte výkonnejší ako Hubblov ďalekohľad. Objav Gabriely je veľmi zaujímavý, pretože okrem iného pomôže určiť hmotnosť a hustotu Xeny. Obehne okolo nej raz za 14 dní. Na objave sa ďalej podieľali Chad Trujillo z havajského observatória Gemini a David Rabinowitz z Yalskej univerzity v Connectitute.
"Boli sme prekvapení, pretože takýto typ satelitu je úplne iný ako tie, ktoré zatiaľ poznáme," povedal Brown. "V porovnaní s telesom, ktoré obieha, je malý a oveľa menej zreteľný. Doteraz sme nič také nevideli."
Brown sa nazdáva, že v Kuiperovom páse, ktorý je veľkou zásobárňou vesmírnych telies za Neptúnom, existuje nová trieda satelitov. Doteraz v ňom astronómovia našli asi 400 objektov, iba Xena, Pluto a Santa (podľa veľkosti tretí z nedávno objavených telies Kuiperovho pásu) však majú mesiace. Mesiac, ktorý obieha Santu, sa podobá na Gabrielu. Štvrtý najväčší objekt (Easterbunny) už mesiac nemá. Podľa Marcosa van Dama, člena tímu, ktorý Gabrielu objavil, nové mesiace naznačujú, že najväčšie telesá v Kuiperovom páse vznikali inak ako menšie objekty.
Brownova hypotéza
Brown ponúka hypotézu, že mesiace sa mohli sformovať pri kolíziách medzi transneptúnskymi telesami (teda objektmi, nachádzajúcimi sa v Kuiperovom páse za dráhou Neptúna). Americký lovec nových telies vychádza z faktu, že pri počítačovom testovaní vzniku Pluta a jeho mesiaca Chárona zrážkové modely ukazovali vznik oveľa menších satelitov, ako je Cháron. A práve to by mohol byť prípad formovania veľkých telies a ich satelitov v Kuiperovom páse.
Pripomeňme, že samotný Cháron je veľmi zaujímavý mesiac, lebo v Slnečnej sústave mu patria dve prvenstvá. Je jediným stacionárnym mesiacom (z povrchu Pluta by sme ho videli stále nad tým istým miestom) a vzhľadom na veľkosť planéty, ktorú obieha, je aj relatívne najväčším mesiacom (je iba dva razy menší ako Pluto). Cháron objavil americký astronóm James Christy v júli 1978.
Cassini by mal zo svojej sondy radosť
Iným zaujímavým mesiacom, ktorý prenikol do spravodajstva svetových agentúr, je Saturnova Dione. S priemerom 1120 km je pätnástym najväčším mesiacom Slnečnej sústavy. V roku 1684 ho objavil Giovanni Domenico Cassini. Neúnavná americko-európska sonda, pomenovaná po slávnom talianskom astronómovi, nedávno preletela 500 km nad povrchom Dione. Už predtým prekvapujúco zistila, že tenké prstence druhej najväčšej planéty Slnečnej sústavy majú vlastnú slabú atmosféru.
Zábery z Cassini tentoraz odhalili, že chladná Dione atmosféru síce nemá, zato je husto posiata krátermi, podobne ako iný Saturnov mesiac, Enceladus. Na Encelade, bielom ako sneh, sonda Cassini pri júlovom prelete (174 km nad povrchom) zistila nedávnu geologickú aktivitu. A krátko potom vyfotografovala mŕtvy svet Saturnovho mesiaca Mimas vrátane nádherného Herschelovho kráteru s priemerom 140 km (anglický astronóm nemeckého pôvodu William Herschel objavil Mimas ako prvý Saturnov mesiac v roku 1789).
Kamery Cassini ukázali, že povrch Dione je okrem kráterov zvrásnený aj jemnými pruhmi a paralelnými brázdami, prerušovanými väčšími, jasnými a asymetrickými puklinami. Mohla ich spôsobiť práve niekdajšia geologická aktivita.
"Podľa všetkého je Dione starším súrodencom Encelada," cituje agentúra AP Bonnie Burattiovú, členku vedeckého tímu Cassini. Zatiaľ čo Enceladus je podľa vedkyne sľubným mesiacom s iba nedávnou aktivitou, Dione je staršia, a teda aj zrelšia.
Umelecká vízia Xeny a Gabriely, poskytnutá Kalifornskou technikou. Názov Xena zatiaľ ešte nebol oficiálne prijatý, takže v odborných kruhoch sa označuje stále 2003 UB313.
FOTO - ČTK/AP
Saturnov mesiac Mimas s kráterom Herschel v nepravých farbách, ako ho v auguste zachytila Cassini.
FOTO - REUTERS/NASA/JPL
