Informačnej bezpečnosti prikladá význam vyše 90 % spoločností na Slovensku, avšak len 60 % organizácií je presvedčených, že sa u nich riešeniu informačnej bezpečnosti venuje dostatočná pozornosť.
Ukázali to výsledky historicky prvého prieskumu stavu informačnej bezpečnosti na Slovensku, ktoré v piatok na tlačovej besede prezentoval Pavol Adamec zo spoločnosti KPMG. Informačnej bezpečnosti prikladá najväčší význam štátna správa, zarážajúca však podľa Adamca je skutočnosť, že len štvrtina oslovených respondentov zo štátnej správy si myslí, že sa jej praktickej realizácii venuje dostatočná pozornosť.
Zvyšovanie významu informačnej bezpečnosti súvisí predovšetkým so zvyšovaním závislosti od informačných systémov. Na poprednom mieste medzi vplyvmi podporujúcimi presadzovanie informačnej bezpečnosti je rýchly vývoj v oblasti IT, prepájanie informačných systémov smerom von ako i vo vnútri organizácie.
Z pohľadu organizačného zabezpečenia je iba v 15 % organizácií osoba, ktorá má informačnú bezpečnosť ako hlavnú náplň svojej práce. Vo viac ako polovici prípadov zodpovedá za bezpečnosť útvar IS/IT. Len v každej dvadsiatej organizácii je za bezpečnosť zodpovedný útvar bezpečnosti. Okrem organizačného zabezpečenia informačnej bezpečnosti informuje prieskum o bezpečnostnej politike firiem, ktorú má definovanú a schválenú najvyšším vedením 80 % firiem s 1 000 a viac zamestnancami a celkovo má takto ošetrenú bezpečnostnú politiku iba 58 % zapojených firiem.
Celkom 47 % organizácii uviedlo, že bezpečnostné incidenty mali pre ne priamy finančný dopad, pričom priemerná výška priamej finančnej straty bola 120 tis. Sk. V oblasti bezpečnostných hrozieb a incidentov uvádza prieskum výpadky elektrického prúdu, nákazu počítačovými vírusmi a poruchy hardvéru ako incidenty, s ktorými sa v uplynulých dvoch rokoch stretli slovenské organizácie najčastejšie. Ďalším incidentom bol v každej desiatej organizácii nepovolený prístup k údajom vlastnými pracovníkmi.
V posledných dvoch rokoch vykonalo analýzu rizík informačných systémov 73 % organizácií, pričom 20 % spoločností analýzu rizík nikdy nevykonalo. Pri riešení informačnej bezpečnosti spolupracuje 61 % organizácií s externými dodávateľmi. Samostatne vyhradený rozpočet na informačnú bezpečnosť má 16 % organizácií a jeho priemerná veľkosť predstavuje 10 % celkového rozpočtu organizácie na IS/IT.
Prieskum ďalej ukázal, že elektronický podpis ešte spoločnosti celkom nevnímajú ako bezpečnostný prvok. Podľa prieskumu používa elektronický podpis približne 18 % organizácií, ďalších 61 % plánuje jeho využitie v budúcnosti. Elektronický podpis sa v najväčšej miere, až v 77 % prípadoch, využíva na externú komunikáciu so známymi a definovanými obchodnými partnermi. Na internú komunikáciu v rámci organizácie ho používa 34 % a len sedem percent ho využíva na externú komunikáciu s neznámymi subjektmi. „To svedčí o tom, že v slovenskej verejnosti nie sú tieto veci celkom jasné, lebo elektronický podpis je určený na to, aby ste komunikovali s úplne neznámym partnerom,“ poznamenal riaditeľ Sekcie informačnej bezpečnosti a elektronického podpisu Národného bezpečnostného úradu Peter Oravec.
Dve tretiny respondentov vníma situáciu v oblasti informačnej bezpečnosti na Slovensku ako horšiu alebo dokonca výrazne horšiu v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi štátmi. Nízke bezpečnostné povedomie a finančná náročnosť predstavujú dve hlavné prekážky rýchlejšieho presadzovania informačnej bezpečnosti na Slovensku. Najvyššia úroveň informačnej bezpečnosti je v segmente bánk, poisťovní a ďalších finančných organizácií.
