orom, že vláda a parlament takéto podmienky v SR nevytvárajú, súhlasilo pritom až 60 % respondentov.
Iba desatina opýtaných si myslí, že vláda by sa nemala zaoberať sprístupnením počítačov a internetu širokej verejnosti. Na prezentácii výsledkov uvedeného projektu to skonštatoval autor výskumu Marián Velšic.
Ako na prezentácii uviedla Katarína Mandíková z Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, k nárastu využívania moderných informačných a komunikačných technológií (IKT) prispieva vláda napríklad schválením tzv. „cestovnej mapy zavádzania elektronických služieb verejnej správy“. Podľa tejto mapy budú môcť občania elektronickou formou cez internet požiadať o vydanie občianskeho preukazu alebo cestovného pasu ako aj vodičského preukazu. Taktiež budú môcť ohlásiť trvalý pobyt na území SR, podávať žiadosti o stavebné povolenie, prihlasovať sa na vysoké školy, dostupné cez internet budú aj úradné výpisy z matriky. To, že vláda ponúkne občanom možnosť komunikovať s úradmi a inštitúciami cez internet, zvýši na Slovensku digitálnu gramotnosť občanov a bude silným motivujúcim nástrojom využívania moderných IKT.
„K digitálnej gramotnosti občanov SR prispieva taktiež projekt Ministerstva školstva SR Otvorená škola, projekt Infovek a projekty spoločnosti Slovak Telecom Počítače pre školy a www.každom.veku,“ dodala Mandíková.
Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Siemens Viktora Birnsteina, ako aj podľa generálneho riaditeľa firmy Alcatel Slovakia Jaroslava Mlynčeka, by slovenská vláda mala robiť sociálnu osvetu, vytvárať tlak a motivovať obyvateľov SR, aby využívali IKT.
„Na Slovensku chýba motivácia ministerstiev na zabezpečenie zvýšenia využívania informačných technológií,“ uviedol Birnstein. Prezident spoločnosti Slovak Telecom Miroslav Majoroš zastáva názor, že ľudia zostanú digitálne negramotní, kým nebudú mať dôvod na dosiahnutie potrebnej gramotnosti. „Ľudia majú na Slovensku iné priority, ako sa zaujímať o informačné technológie, nie sú nútení komunikovať s úradmi cez internet,“ dodal Majoroš. Ako skonštatoval generálny riaditeľ IBM Slovensko Boris Kekeši, každá vládna strana by mala mať vo svojom programe plán zabezpečiť občanom SR možnosť vybavovať úradné záležitosti cez internet.
Ako vyplýva zo štúdie, internet využíva pravidelne 22,1 % opýtaných a až 50,6 % respondentov nevyužíva internet vôbec. Osobný počítač pritom využíva 35,8 % respondentov pravidelne a 40,2 % vôbec. Moderné IKT využíva najviac podľa štúdie takzvaná progresívna skupina obyvateľstva. Do tejto skupiny patria ľudia mladšej generácie, obyvatelia s vyšším vzdelaním, duševne pracujúci, študenti a ľudia dobre finančne zabezpečení.
„Dostupnosť IKT ovplyvňuje v SR hlavne finančná situácia obyvateľov a nie osobná motivácia alebo dostupnosť počítačov,“ uviedol Velšic. Až 48,7 % opýtaných totiž považuje za hlavnú príčinu absencie IKT v domácnosti ich vysokú cenu. Celková úroveň digitálnej gramotnosti na Slovensku je podľa Velšica nízka, populácia Slovenska by zo 100 možných bodov dosiahla len 33 bodov, čo je tesne nad priemerom nových krajín Európskej únie. Úroveň digitálnej gramotnosti je však výrazne pod priemerom pôvodných členov únie.
Výsledky prieskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku zverejnil Inštitút pre verejné otázky, pričom realizáciu projektu podporilo šesť spoločností z oblasti info-komunikačných technológií, a síce spoločnosti Accenture, Alcatel Slovakia, Hewlett-Packard Slovakia, IBM Slovensko, Siemens a Slovak Telecom.
