Bratislava 20. októbra (TASR) - Väčšina Slovákov má problémy s používaním modernej informačnej a komunikačnej techniky (IKT). Vyplýva to z výsledkov výskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktoré na dnešnej konferencii zverejnil Inštitút pre verejné otázky (IVO). Na základe prieskumu, ktorý vykonala agentúra Focus na vzorke vyše 1 200 respondentov, získali Slováci vo veku nad 14 rokov index digitálnej gramotnosti (DLI) na úrovni 0,33 bodu, teda 33 bodov z možných 100.
Index vyjadruje schopnosť ľudí využívať moderné IKT, ako aj ich služby a aplikácie. Podľa autora projektu Mariána Velšica je najvyššia digitálna gramotnosť v oblasti schopnosti komunikovať prostredníctvom IKT, kde DLI dosiahol úroveň 0,44 bodu. Nasleduje ovládanie hardvéru (0,32 bodu), ovládanie softvéru (0,30 bodu) a práca s informáciami (0,27 bodu). Celkovo účastníci prieskumu najlepšie zvládli telefonovanie (0,73 bodu) a zasielanie správ (0,72 bodu) z mobilného telefónu.
V "mimokomunikačných" oblastiach patrili medzi najlepšie zvládnuté činnosti: práca s PC (0,46 bodu), práca s textovým editorom (0,43 bodu) a vyhľadávanie informácií a služieb na internete (0,42 bodu). Nakupovanie a telefonovanie cez internet, či práca s prenosným počítačom patrili medzi činnosti s najnižším DLI.
Celkovo bola najvyššia úroveň digitálnej gramotnosti nameraná v Bratislavskom kraji (0,45 bodu), medzi ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov (0,55 bodu), s vysokoškolským vzdelaním (0,64 bodu) a študentov (0,58 bodu). Dôležitá je aj finančná otázka, keďže najlepšiu DLI vykázali veľmi dobre zabezpečené domácnosti (0,56 bodu), pričom lepšie sú na tom veľké sídla, najhoršie zasa obce s menej ako 5 000 obyvateľmi. Na druhej strane rebríčka sa umiestnili dôchodcovia, ľudia s nízkym vzdelaním, pracujúci v družstevnom sektore, či príslušníci chudobných domácností.
Podľa Velšica je veľmi dôležité aj to, ako sú vybavené domácnosti. "Tie, ktoré vlastnia PC, majú DLI 4 násobne vyšší ako tie, ktoré PC nemajú," vyhlásil. K zlepšeniu situácie môže viesť predovšetkým vonkajší tlak, keďže vyše tretina respondentov vyhlásila, že k naučeniu sa práce s IKT by ich viedla snaha o získanie zamestnania, či profesijné nároky. Učiť sa niečo nové je ochotných 55 % ľudí. "Problémom však je, že učiť sa chcú najmä tí, ktorí už patria medzi informačne gramotných," zdôraznil Velšic.
Občania podľa neho súčasnú situáciu vnímajú aj ako politickú agendu, keďže až 88 % z nich si myslí, že by sa touto otázkou mala zaoberať aj vláda. Až 60 % respondentov pritom uviedlo, že vláda a parlament nevytvárajú vhodné podmienky pre prístup občanov k počítačom a internetu. Väčšina totiž používa počítač doma (42,9 %) doma a v práci (30,5 %) a podobné je to aj v prípade internetu, ktorý na týchto miestach používa mierne nad 20 % ľudí. "Nízka je prístupnosť predovšetkým na verejných miestach," tvrdí Velšic. Výnimkou sú podľa neho školy, keďže až 94 % študentov uviedlo, že majú prístup k internetu.
Práve v zlepšovaní situácie na školách vidí najväčší pokrok aj zástupkyňa Úradu splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu spoločnosti Katarína Mandíková. Podľa nej doteraz prešlo školením na zvýšenie digitálnej gramotnosti už 30 000 učiteľov, pričom by ho mali absolvovať všetci. Situácia by sa mala zlepšiť aj v štátnej správe, keďže do roku 2008 bude musieť mať každý úradník takzvaný vodičský preukaz na počítač. Dôležité je aj zvyšovanie elektronických služieb verejnej správy. "Ak bude musieť každý Slovák stráviť ročne vybavovaním na úradoch 5 dní, motivácia na používanie počítačov bude nízka," dodala Mandíková.
UPOZORNENE: Grafická služba ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe grafy.
