FOTO - PHILLIP GIENAPP |
Takahiro Šinada z Wasedskej univerzity (Japonsko) s kolegami vytvorili polovodiče s pravidelne usporiadanými dopantami - chemickými "nečistotami" potrebnými na to, aby polovodiče fungovali. A fungujú lepšie ako polovodiče s náhodným rozložením dopantov.
Tím Edwarda Bierhausa z firmy Lockheed Martin (USA) konštatuje na báze Jupiterovho mesiaca Európa, že vek povrchu vesmírnych telies nemožno odvodzovať z hustoty kráterov, lebo mnohé sú druhotné vznikli vyhodením a spätným dopadom látky telesa pri zrážkach.
Martin Medina-Elizalde a David Lea z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare (USA) zistili, že dĺžka cyklu dôb ľadových sa v strednom pleistocéne (pred asi 950-tisíc rokmi) zmenila zo 41-tisíc rokov na 100-tisíc rokov zrejme najmä účinkom skleníkových plynov.
Podľa tímu Daniela Nussena z Holandského ekologického inštitútu v Heteren majú sýkorky veľké (na obrázku) vrodenú schopnosť prispôsobiť reprodukčný cyklus klimatickým zmenám, ktoré spôsobujú, že maximum výskytu húseníc, potravy pre mláďatá, nastáva čoraz skoršie.
Tím Amy Maxmenovej z Harvardovej univerzity (USA) pri skúmaní morských pavúkov (pyknogonidov) zistil, že živočíchy-článkonožce pred vyše 500 miliónmi rokov prvý raz získali hlavu tak, že im na prednom segmente tela zakrpateli výčnelky typu končatín.
N. Okamoto a I. Inoue z Cukubskej univerzity (Japonsko) objavili morský mikroorganizmus, ktorý je sčasti predátor, sčasti rastlina. Nazvali ho Hatena (japonsky "záhada"). V prvej fáze životného cyklu loví iné mikróby, v druhej do seba zahŕňa zelenú fotosyntetizujúcu riasu.
Jian-Qiu Wu a Thomas Pollard z Yaleovej univerzity (USA) vyvinuli novú fluorescenčnú metódu, ktorá umožňuje merať v bunkách globálny i lokálny obsah 27 dôležitých bielkovín.
Tím Enza Nisoliho z Milánskej univerzity (Taliansko) zistil, že znížený príjem kalórií predlžuje vek myší tým, že bunky výstelky ich ciev vtedy produkujú viac enzýmu vyrábajúceho signálne molekuly oxid dusnatý a cGMP. Oboje prospieva mitochondriám.
Tím Lucy Osborneovej z Torontskej univerzity (Kanada) identifikoval u chlapca s chybami učenia a reči zdvojenie 27 špecifických génov na chromozóme číslo 7.
Podľa Kylea Jensena a Fiony Murrayovej z MIT (USA) si americké patentové prihlášky nárokujú takmer 20 percent ľudských génov. Z asi 63 percent sú vlastníkmi firmy, z 28 percent univerzity. Z vyše 4-tisíc patentovaných génov má 3-tisíc iba jedného vlastníka.
