Vedci našli galaxiu, ktorá by nemala existovať

Na okraji pozorovateľného vesmíru astronómovia našli veľkú galaxiu. Jej vek odhadli na 12,8 miliardy rokov. Ak je pravda, že bájny Big Bang (Veľký tresk), pri ktorom vznikol náš kozmos, sa odohral približne pred 13,6 miliardami rokov, potom galaxia nazvaná HUDF-JD2 vznikla ani nie miliardu rokov po ňom.

Osemkrát väčšia ako naša

HUDF-JD2 je podľa odhadov približne osemkrát väčšia ako naša Galaxia, preto by vlastne ani nemala existovať. Doteraz sa totiž predpokladalo, že väčšie galaxie nevyhnutne potrebujú miliardy rokov na to, aby nadobudli svoje rozmery. V takom mladom vesmíre teória pripúšťala existenciu iba menších galaxií, ktoré sa zväčšovali zrážkami a splývaním s inými.

"HUDF-J2 sa musela zväčšovať neuveriteľne rýchlo. Po Veľkom tresku mala na svoj vznik iba zopár stoviek miliónov rokov," povedal vedúci objaviteľského tímu, iránsky astronóm Bahram Mobasher z Vesmírneho teleskopického inštitútu v Baltimore a z Európskej kozmickej agentúry v Paríži. Ďalším prekvapením je, že v novonájdenej galaxii už prestali vznikať nové hviezdy. Na snímkach totiž vyzerajú, ako by boli na svojom mieste už dlho. Ani pre tento nezvyčajný jav astronómovia zatiaľ nenašli vysvetlenie.

Hubble, Spitzer a VLT

Na objave sa podieľali ďalekohľady na obežnej dráhe Zeme (Hubblov a Spitzerov) a infračervená kamera VLT (Veľmi veľký teleskop v čílskom observatóriu Paranal 2635 m nad morom). Vedci vypátrali novú galaxiu medzi asi 10-tisíc hviezdnymi systémami po tom, čo Hubblov teleskop fotografoval malý výsek oblohy rekordne dlho - viac ako 270 hodín. Výsek sa nazýva HUDF (Hubble Ultra Deep Field) a je zložený zo záberov vo viditeľnom svetle a infračervenom žiarení. To umožnilo zachytiť aj najvzdialenejšie, slabo svietiace galaxie.

Svetlo z galaxie HUDF-J2 potrebovalo 12,8 miliardy rokov, kým dorazilo k Zemi. Astronómovia ju uvideli tak, ako vyzerala vo vesmíre, starom iba necelú miliardu rokov. Veľkú hmotnosť galaxie odhadli z toho, že je jasnejšia na vlnových dĺžkach pozorovaných Spitzerovým infračerveným ďalekohľadom. Spitzer je citlivý na svetlo starších, červených hviezd, ktoré by mali tvoriť väčšinu hmoty v HUDF-J2. "Bola by to dosť veľká galaxia ešte aj dnes," povedal astronóm Mark Dickinson z observatória v Tucsone v Arizone. "V čase, keď mal vesmír iba 800 miliónov rokov, však bola jednoznačne obrovská."

75-percentná istota?

Vzdialenosť k novej galaxii Mobasherov tím odhadoval kombinovaním informácií z Hubblovho a Spitzerovho teleskopu aj z VLT. Jasnosť galaxie na rôznych vlnových dĺžkach je ovplyvnená rozpínajúcim sa vesmírom a nedovoľuje presný odhad. Sám Mobasher hovorí asi o 75-perecentnej presnosti. Odhad jeho tímu môže potvrdiť či vyvrátiť až ďalšia generácia infračervených vesmírnych teleskopov, akým má byť ten, ktorý ponesie meno bývalého šéfa NASA Jamesa Webba. Na obežnú dráhu Zeme ho majú vypustiť najskôr v roku 2013.

Skeptický komentár k objavu prišiel od Geoffreya Burbidgea, osemdesiatročného amerického astronóma, ktorý práve získal spolu so svojou manželkou Margaret Zlatú medailu, najvyššie britské ocenenie za astronómiu. Ako píše San Francisco Chronicle, Burbidge, ktorý sám seba nazýva "starým radikálom", vyhlásil, že si nie je istý, čo by mohol záhadný objav HUDF-JD2 znamenať, napriek tomu ho však príliš neprekvapil.

"S pribúdajúcimi rokmi si uvedomujete, že naozaj neviete veľmi veľa," povedal Burbidge. "Kozmológia napredovala veľmi pomaly. Hlavný prúd kozmologickej teórie sa ponáša na cisára, ktorý je v skutočnosti nahý."