Dinosaury lietali podobne ako dvojplošníky

Sankar Chatterjee z Texaskej technickej univerzity v Lubbocku a letecký inžinier na dôchodku R. J. Templin. Taký je výsledok ich analýzy spôsobu, akým lietal malý dinosaurus zo skorej kriedy (posledný útvar druhohôr). Žil pred vyše 125 miliónmi rokov v dnešnej Číne, kde nedávno prvý raz našli jeho fosílie. Nazvali ho Microraptor gui.

Čínskych vedcov na tomto tvorovi zarazilo husté operenie, v ktorom rozpoznali nepochybné dlhé letky s ich špecifickým asymetrickým tvarom na predných i zadných končatinách. Z toho usúdili, že lietal, lepšie povedané, hladko plachtil medzi stromami tak, že používal všetky štyri krídla v akomsi tandeme, ako to robia vážky. Perá na zadných končatinách (nohách) majú aj niektoré dnešné vtáky, najmä dravce, a mal ich tiež prvý známy vták, Archaeopteryx z jury (skorší útvar druhohôr). Ani v jednom prípade však nešlo o letové perá, tie zrejme iba zlepšujú aerodynamiku nôh.

Chatterjee s Templinom skúmali možný spôsob letu Microraptora pomocou programového vybavenia. To im už v minulosti úspešne poslúžilo pri analýze letu pterosaurov (predstavovali samostatnú vetvu prajašterov, tak ako vodné plesiosaury a ichtyosaury nepatrili k dinosaurom) a spomenutého Archaeopteryxa. Počítačovým modelovaním overili, že Microraptor nemohol, napokon tak ako ani žiadny dinosaurus, rozprestrieť zadné končatiny do strán, aby tieto dodatočné krídla pri lete boli v jednej rovine hneď za prednými krídlami. Zadné končatiny držal vertikálne, aby umožňovali pohyb dopredu a dozadu. Pravdepodobne tieto končatiny vytvorili aerodynamicky stabilné zadné krídla, ktoré boli v nižšej rovine ako predné. Pri pohľade zboku by to vyzeralo ako odstupňovaná dvojplošná konfigurácia.

Microraptor zrejme pri kĺzaní vlnivým pohybom pripomínal niektoré dnešné lesné vtáky "jednoplošníky". Keď sa spustil z vyššieho konára, najprv padal dole, kým nenabral potrebnú rýchlosť, aby nezačala fungovať vznosná sila krídel, ktorá ho vyniesla nahor, takže mohol pristáť na konári iného stromu. Vôbec pri tom nemusel mávať krídlami a spotrebúvať svalovú energiu. Chatterjee si myslí, že to bol prvý experiment s "dvojplošníkom" v prírode, hoci tento princíp zrejme využíval aj ďalší operený dinosaurus, ktorého fosílie našli v Číne, Pedopenna. Samotný Archaeopteryx lietal silou, nie kĺzaním v jednoplošnej konfigurácii, letky na nohách stratil.

Bratia Wilbur a Orville Wrightovci očividne pojatím svojho Flyera v roku 1903 zreprodukovali druhohorný úspech dinosaurov. No s jedným dôležitým rozdielom. Analýza letu Microraptora podporuje názor, že dinosaury začali lietať zhora nadol, ako klzáky, využívajúc gravitáciu. Wrightovci naopak postupovali zdola nahor - proti pôsobeniu gravitácie, pomocou spaľovacieho motora.