ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS
Kofeín obľubuje 90 percent svetovej populácie. Pre jeho schopnosť udržať nás v bdelom stave ho ocenila prakticky každá kultúra. Stal sa najvyužívanejšou psychoaktívnou látkou sveta. Kávové koncerny ponúkajú viac ako dva tucty druhov nápojov, nezaostávajú ani výrobcovia čokolády, nápojov, tabliet a liekov proti nachladnutiu.
Veľa ľudí však kofeín znepokojuje. Je vraj návykový, môže spôsobiť infarkt, porážku či nadváhu, narušiť chromozómy. Existuje aj množstvo štúdií, spájajúcich kofeín so všetkými druhmi zdravotných problémov.
Takmer náboženská horlivosť démonizovať účinky kofeínu však podľa vedeckého týždenníka New Scientist nestojí na dostatočne pevných vedeckých faktoch.
Päťtisíc správ proti kofeínu
Kofeín sa začal používať pred 8000 rokmi, jeho zlá povesť je však oveľa mladšia. V roku 1911 americká vláda zažalovala výrobcu Coca-coly, pretože vraj kofeín ohrozuje zdravie. V sedemdesiatych rokoch niekoľko rozsiahlych štúdií poukázalo na jeho spojitosť so srdcovými chorobami a rakovinou krvi.
James Coughlin, nezávislý kalifornský toxikológ, ktorý sa zaoberá kávovým priemyslom už takmer štvrť storočia, videl takýchto správ okolo päťtisíc. Asi najznámejšia je tá z roku 1980, keď Thomas Collins z amerického FDA (Úrad pre potraviny a liečivá) spojil kofeín s poruchami u novonarodených potkanov. Pri pokusoch dával tehotným potkaním matkám dávky kofeínu, ktoré by sa pre človeka rovnali asi 200 šálkam kávy na jeden dúšok. Dávkoval im ho cez trubice priamo do hrdla. Keď však Collins experiment prepracoval a príjem kofeínu zreálnil, už u potkanieho potomstva nepozoroval žiadny nárast vrodených porúch.
Väčšina ďalších experimentov bola tiež vyvrátená pre metodické nedostatky. Iné sa zdali byť opodstatnené, poukazovali napríklad na vplyv kofeínu na vznik rakoviny. Nakoniec sa však ukázalo, že tá spadá na účet fajčenia.
Podobne je to aj v prípade vysokého tlaku a srdcových ochorení. Kofeín síce zvyšuje krvný tlak, ale iba u osôb, ktoré ho bežne nepožívajú. Oficiálne odporúčania, aby sa ľudia so zvýšeným krvným tlakom vyhýbali káve, sú už minulosťou.
Kto by už kradol kvôli káve
Negatívna "reklama" kávy však trvá. Napríklad vraj nie je dobré kombinovať kofeín a stravu so zníženým prísunom sacharidov. Niektoré z týchto diét ho zakazujú preto, lebo vraj zvyšuje hladinu inzulínu v krvi a podporuje tak ukladanie tuku. Odborníci na výživu takúto zjednodušenú radu zamietli. Na ukladaní tuku sa totiž podieľa množstvo procesov. Je možné, že kofeín spúšťa aj tie, čo podporujú priberanie, aj iné, čo sa naopak pričinia o zníženie hmotnosti.
A ako je to s návykovosťou? Každý kávičkár vie, že ak vynechá rannú šálku, býva unavenejší, podráždenejší, ťažšie sa mu rozmýšľa a občas ho dokonca bolí hlava. Názory neurológov, psychológov aj fyziológov sa tu rozchádzajú.
Odporcovia kofeínu tvrdia, že vyvoláva silnú závislosť; odvykanie prináša bolesti hlavy, únavu, depresie, vracanie a svalové bolesti. Aj pozitívne účinky kávy môžu byť iba zdanlivé. Porovnávanie mentálnych schopností ľudí po požití kofeínu a bez neho nie sú podľa niektorých vedcov spoľahlivé, lebo testovaní dobrovoľníci sú prevažne navyknutí na kávu. Tá potom nezlepšuje ich schopnosti, iba ich uvádza do normálneho stavu.
Podporovatelia kávy namietajú, že každý, komu bola oporou pri práci či štúdiu dlho do noci, vie, že jej účinok nie je len iluzórny. Rovnako zavrhujú názor, že kofeín je droga. Je to síce návyková látka, ale človek ju nezneužíva, pretože po predávkovaní nelieta do oblakov, naopak cíti nervozitu a úzkosť. Navyše kvôli káve ešte nikto nevykradol banku, ani nikoho nezavraždil.
Na účte kofeínu však určité zdravotné komplikácie zostávajú, napríklad mierny nárast počtu zlomenín u tých, ktorí pijú denne štyri a viac šálok. Kofeín čiastočne vplýva na stratu vápnika, čo môže byť spojené s rednutím kostí. Dá sa tomu predísť cvičením a zvýšením príjmu vápnika a vitamínu D.
Nefiltrovaná káva zvyšuje hladinu cholesterolu. Nie je isté, ktorá látka za to zodpovedá, zjavne sa však zachytáva vo filtroch. Nejasná zostáva otázka škodlivosti kávy v tehotenstve. Aj keď nebola preukázaná, je lepšie neriskovať a nahradiť ju bezkofeínovou.
Najlepší antioxidant
Milovníci kávy sa však neobmedzujú len na odrážanie kritiky. Postupne zbierajú dôkazy o jej blahodarnom vplyve. Ukázalo sa, že pravidelné pitie kávy znižuje riziko rakoviny konečníka o 25 percent. Platí to aj pre rakovinu pečene, Parkinsonovu chorobu a cukrovku druhého typu. Dokonca vraj pomáha proti Alzheimerovej chorobe a niektorým poruchám pečene spôsobeným alkoholom. Tieto štúdie nesponzorovali kávové koncerny, ale nezainteresované zdravotnícke organizácie.
Konkrétne princípy rozmanitého úžitku kávy sú zatiaľ zahalené tajomstvom. Veď okrem kofeínu obsahuje asi dvetisíc ďalších látok.
Za protirakovinové efekty zrejme vďačí polyfenolom. Tento druh antioxidantov je aj vo víne, čokoláde, čaji, v ovocí a zelenine. Pokiaľ však ide o ich obsah, v laboratórnych testoch káva zvíťazila.
Z tohto zhrnutia vychádza kofeín ako náš priateľ. Obávať by sme sa mali niečoho iného.
Priemerný obsah kofeínu v nápojoch a jedle
(v miligramoch)
filtrovaná káva200 ml140
espreso60 ml100
instantná káva200 ml80
čierny čaj200 ml80
energetický nápoj250 ml80
zelený čaj200 ml40
kola330 ml32
horká čokoláda30 g35
mliečna čokoláda30 g15
káva bez kofeínu200 ml5
kofeínová tabletka1 kus50 - 200
Priemerný denný príjem dospelého človeka: 280 mg.Smrteľná dávka: 10 gramov.
Autor: Nina Kolesárová
