Washington 18. februára (TASR) - V živočíšnej ríši platí, že kto sa dobre maskuje, zriedkavejšie sa stane korisťou. Čo to dobré maskovanie skutočne je a ako prispieva k rôznosti druhov, zistili americkí biológovia v experimente so živými a virtuálnymi živočíchmi.
Ochranné sfarbenie zvierat je veľmi rôznorodé. Dravce sú často konfrontované s mnohými variantmi farieb a vzorov. Je to zapríčinené dravcami samými. Zvieratá so širokou škálou maskovacích vzorov žijú zvyčajne vo veľkom počte na jednom mieste. Dravce si tak ľahšie zapamätajú najčastejšie vzory. Spoľahlivosť maskovania teda závisí od toho, ako často sa istý variant vyskytuje. Proces evolúcie takýchto maskovacích vzorov je priamo v prírode ťažké pozorovať.
Alanovi Bondovi a Alanovi Kamilovi z University of Nebraska sa podľa časopisu Nature podarilo experimentálne simulovať dôsledky prirodzeného výberu. Overovali hypotézu formulovanú už Charlesom Darwinom, že správanie dravcov môže ovplyvniť rozmanitosť maskovania koristi. Obeťami procesu prirodzeného výberu boli mole generované počítačom.
Na virtuálne mole "poľovali" skutočné sojky (Cyanocitta cristata). Tieto vtáky boli vycvičené tak, aby na monitore našli digitálne motýle a zobákom do nich ťukli. Motýle, ktoré sojky neuvideli, sa mohli ďalej v počítači rozmnožovať.
Faktory odlišnosti jednotlivých maskovacích vzorov sa ukladali do pamäte počítača. V prírode sa takéto zmeny ukladajú do génov. Umelé gény pre úspešné vzory sa vyskytovali v ďalších generáciách virtuálnych molí častejšie ako predtým. Po sto generáciách počítačových motýľov sa v jednej populácii vyvinula bohatá škála maskovacích vzorov. Sojky mali čoraz väčšie problémy tieto vzory nájsť.
Pre sojky je teda zapamätanie si vzorov na krídlach motýľov v krátkodobom horizonte výhodné. Postupom času sa však najrozšírenejší vzor začne postupne vytrácať a na jeho miesto nastúpia nenápadnejšie varianty. Dôsledok je ten, že maskovanie koristi sa lepšie prispôsobí podkladu - dochádza k evolučnej súťaži medzi dravcami a korisťou. Maskovanie koristi sa stáva dokonalejším, ale to isté platí aj o schopnosti dravcov odhaliť ho.
Evolúcia dravcov sa v tomto experimente samozrejme pozorovať nedala. Na rozdiel od stále sa meniacich generácií motýľov zostali sojky stále tie isté. Alan Bond však nevylučuje, že ak sa frekvencia výskytu nejakého vzoru na krídlach motýľov zníži, sojky vyvinú iné stratégie.
Úspech maskovania závisí popri častosti výskytu nejakého vzoru aj od kvality iných vzorov. Bond a Kamil zistili, že dobre maskované mole boli rýchlejšie objavené vtedy, keď ostatné mole mali nenápadné maskovanie. Naopak aj priemerne maskované zvieratá môžu prežiť, ak je zvyšok populácie nápadnejší.
