;) |
niekto prehltnúť a obetovať sa.
Srdiečko mi vždy zaplesá nad novinkou zo stredovekého Japonska. Tieto nádherné časy plné chrabrých samurajov, ochotných padnúť v čestnom boji za dobro, ma jednoducho vždy dostanú. Game Republic sa pokúša priniesť na naše obrazovky akčne ladený príbeh, ktorý neprekypuje detailnými popismi kultúry. Vsádza skôr na dojem, pocity z nádhernej krajiny. Keďže sme mali možnosť zahrať si demoverziu, môžeme vám tieto pocity sprostredkovať. Aby sme sa však nevrhli do bazénu blaženosti po hlave, najprv pekne okúsime vodu, či má tu správnu teplotu.
To, že na hre pracujú tvorcovia Onimushy, je rozhodne plus. Rukopis na pergamene Genjiho priam sála skúsenosťami a ťažko čakať diletantskú prácu plnú nováčikovských chýb. Hlavným producentom je známa tvárička pre fanúšikov Devil May Cry, Street Fightera alebo spomínanej Onimushy – Yoshiki Okamoto. Nie je totiž umenie očariť filmovými sekvenciami, musí sa vám to podariť v momente, kedy sa chopíte gamepadu, urobíte prvé kroky vo svete plnom bezprávia a rozpárate brucho prvému nepriateľovi. Odvážny hrdina nechce zapredať svoju dušu tyranovi a Genkura Yoshisuna tak musí predviesť svoje umenie. Čepele sa sfarbia do červena, čerstvá tráva vo vetre spieva spoločne s korunami stromov svoju jemnú melódiu. Kontrasty nádhernej prírody, či skôr oázy pokoja, s nemŕtvymi pomocníkmi krutej ruky diktátorovej bude vo vás vzbudzovať príjemné šteklenie. Takto si predstavujem atmosféru, presne v ten moment sa totiž stotožním s hlavným hrdinom a s radosťou bojujem za farby dobra.
;) | ;) | ;) | ;) |
Možno za to môže prostredie, ale trojica hrateľných úrovní je balzamom na nepokojnú hladinu duševnej rovnováhy. Kto očakáva príjemné prechádzky nádhernou prírodou, môže pokojne odvrátiť zhnusený pohľad od gejzírov krvi. Hneď prvý súboj vás vyvedie z omylu. Cesta samuraja nie je totiž vydláždená tichým zabíjaním, ale kopcom mŕtvych tiel (síce po čase miznúcich). Dôraz je kladený na akciu – môžete nariekať, môžete nahnevane mlátiť pästičkami do mladšieho súrodenca, môžete sa... Jedno kombo strieda druhé, Genkurove čepele rozohrávajú rýchly tanec, ktorého záver prinesie nepríjemné vyvrcholenie. Pre nepriateľa. Prejdete jeden úsek, vaše kroky prekročia neviditeľnú hranicu a objavia sa protivníci. Jednoduchý postup, pripomínajúci arkády toho najhrubšieho zrna, mi vôbec nevadil. Nemal by ani vám.
;) |
Stláčať tlačidlo útoku v čo najväčšej frekvencii nie je cesta k úspechu a pokoreniu. Treba rýchle prstíky, to áno, ale musíte útoky vhodne kombinovať, inak hrdina schytá viac, než by bolo vhodné. Ak dlhšiu dobu rozdávate údery, zabíjate vynárajúcich sa nepriateľov, nabíja sa nielen akási mágia, ale i status bar, vďaka ktorému sú vaše pohyby čistejšie, silnejšie a účinnejšie. Po dlhšom súboji predvediete nádherný výpad, väčšinou pre všetkých naokolo smrteľný. Nádhera. K tomu si pripočítajte získavanie skúseností a následné zlepšovania postavičiek. Tzv. „amahagane crystals“ vám dovolia zvýšiť útočnú silu, obranné schopnosti alebo predĺžia vašu čiaru života (=viac hitpointov). Spomenul som aj mágiu, ktorá vlastne predstavuje vyvolanie spomalenia času. Nejde o nič matrixovské, či obdobu bullet-timu. Pozastavenie nie je až tak markantné, no pri správnom pristúpení k protivníkovi ho môžete efektne usmrtiť jedinou ranou. Tak nádhernou, až si spomeniete na Princa z Perzie.
;) |
A čo ma preboha na tejto akcii tak nadchlo? Jednoduchý princíp predsa nemôže byť tak pohlcujúci. Práveže môže a v spojení s podmanivým dizajnom úrovní sa z Genji stáva skutočný boj proti zlu. Keď som skákal po strechách, keď som bojoval v rieke s presilou... nádherné prostredie okolo, pohlcujúca atmosféra. Čerešničkou na vrchole torty však bol súboj s bossom v poslednej, tretej úrovni. Predstavte si dozlatista sfarbenú čistinku, zo stromov padá žlté lístie, ktoré vám šuchoce pod nohami. Jemný vánok sa pohráva s nánosmi opadaného šatu stromov, uberajúcich sa na zimný spánok. Slnko žiari, ako by to mali byť jeho posledné lúče a z obrazovky cítite tú pokojnú atmosféru, cítite ten závan uvoľnenia. V kútiku duše vám však začína rásť niečo temné. Nie, nič predsa nemôže byť tak nádherné, aby ste sa mohli len tak kochať žltou perinou lístia. Nie, nemôže. A presvedčí vás o tom pár krokov po nebeskom koberci.
;) | ;) | ;) | ;) |
Nie som až taký nováčik, aby ma opantala najmenšia volovina, dokážem sa veľmi ľahko vykakať na klasické kecy o technických parametroch. Genji však spája, aspoň pre mňa, fantastické stredoveké Japonsko a jeho krásu s krvavými orgiami v lahodnom koktaily. Nedýchal som pri Poslednom Samurajovi a podobnú atmosféru pre mňa má aj Genji. Jednoduché princípy v hrateľnej podobe. Práve toto je ten dôvod, pre ktorý sa oplatí hrať hry.
