Americkí vedci oživili vírus, ktorý v rokoch 1918-19 zabil 20-50 miliónov ľudí. Najskôr Jeff Taubenberger z Armádneho patologického ústavu v Rockville a jeho kolegovia izolovali z pľúc obete španielskej chrípky zvyšky genetickej informácie vírusu a pokúsili sa rekonštruovať jeho genóm. Boli úspešní, pretože obeť ležala dobre uchovaná v aljašskej večne zamrznutej pôde.
Tím virológov vedený Terrenceom Tumpeyom z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Atlante potom použil génovú sekvenciu na to, aby z nej v laboratórne pestovaných ľudských bunkách obličiek vyrobil vírus z roku 1918. A dopadlo to rovnako ako vtedy - vírus, vnesený do myší, začal rýchlo ničiť ich pľúca. O dva dni po infikovaní stratili myši v priemere 13 percent hmotnosti, po štyroch dňoch mali v pľúcach 39-tisícnásobne viac vírusov ako pri infekcii kmeňom bežnej chrípky. Do šiestich dní všetky myši zahynuli.
Tumpey vyhlásil, že jeho práca pomôže pripraviť vakcíny a antivírusové prípravky proti prípadnej pandémii vtáčej chrípky. New Scientist však napísal, že nie je jasné, ako by to vedci dokázali, veď prípadná nová pandémia sa na tú starú nebude podobať. Mechanizmus prenosu vtáčej chrípky na človeka je však rovnaký; vírus potrebuje najskôr zmutovať, aby ľahšie prenikol do ľudských buniek. Rekonštrukcia vírusu z roku 1918 ukazuje, že na rýchle šírenie nepotrebuje čakať na spojenie s ľudským chrípkovým vírusom a dokáže zmutovať bez jeho pomoci. Varovania o možnom rýchlom šírení novej vírusovej hrozby majú preto svoje opodstatnenie. (ač)
