SME

Najväčšie hity piesočných dún

Aj keď asi nezosadia súčasné populárne hudobné skupiny z prvých priečok hitparád, niekoľko fyzikov tvrdí, že rozlúštili hádanku spievajúcich pieskových dún. Dokážu vraj predpovedať, aké tóny budú vyludzovať rôzne duny, a pripravujú vydanie CD piesočnej .

Francúzski vedci si všimli zaujímavý úkaz: Na spustenie "piesočnej hudby" stačí pohyb tenkej vrstvy dvoch alebo troch centimetrov piesku; ostatné zrnká sa potom rýchlo zapoja. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP

Aj keď asi nezosadia súčasné populárne hudobné skupiny z prvých priečok hitparád, niekoľko fyzikov tvrdí, že rozlúštili hádanku spievajúcich pieskových dún. Dokážu vraj predpovedať, aké tóny budú vyludzovať rôzne duny, a pripravujú vydanie CD piesočnej hudby.

Dunenie, bubny, cválajúce kone

Piesočné duny v istých oblastiach sú povestné zvukmi, ktoré vydávajú, keď sa im piesočné lavíny zosúvajú po stranách. Niektoré pripomínajú silné hlboké dunenie, iné bubnovanie či zvuk cválajúcich koní a nájdu sa aj melodické. Tieto dunové piesne trvajú do pätnásť minút a hlasitosťou sa dokážu vyrovnať nízko letiacemu lietadlu. Fyzici vedia, že sú to práve lavíny, ktoré rozozvučia zrnká piesku. Presný mechanizmus však zostáva diskutabilný.

Stéphane Douady z francúzskej výskumnej agentúry CNRS a jeho kolegovia doviezli piesok z marockých spievajúcich dún do laboratória. Zistili, že pri tlačení piesku rukami alebo kovovým držadlom dokážu vyludzovať tóny. K predchádzajúcim zisteniam tak pridali teóriu, že zvuk je výsledkom rezonancie celej duny. Napísal o tom New Scientist.

Keď piesok stratí hlas

Lenže po mesiaci spievania sa zdalo, že piesok stratil hlas. Douady a jeho tím skúmali veľkosť, tvar a zloženie zrniek, aby zistili, čo sa stalo. Spievajúce zrnká boli guľaté s hladkým obalom z kremíka, železa a mangánu. Ten sa pravdepodobne vytvoril na piesku ešte v čase, keď duny ležali pod prehistorickým oceánom. Z mlčiacich zrniek bol tento povlak už odstránený, čo vysvetľuje, že spievajú len niektoré duny.

Douady pripúšťa, že si zatiaľ nie je istý, akú rolu obal zohráva pri produkcii zvuku, všeobecný princíp úkazu je však jasný. Ako sa piesok zosúva, jednotlivé zrnká sa zrážajú v rôznych frekvenciách a vytvárajú tak stojaté vlny, tvoriace kaskádovú vrstvu. Tieto vlny sa navzájom zosilnia a prinútia vrstvu kmitať ako povrch reproduktora. Zaujímavé je, že na spustenie rezonancie (vibrácií) stačí pohyb tenkej vrstvy dvoch alebo troch centimetrov piesku a všetky ostatné zrnká sa rýchlo zapoja.

Tajomstvo je vo veľkosti

Hlavným Douadyho objavom je, že rezonančná frekvencia, ktorá tvorí tón, závisí od veľkosti zŕn. Dokázal úspešne odhadnúť tóny, ktoré vyludzujú rozličné duny v Maroku, USA a Chile len podľa rozmerov zrniek, ktoré obsahujú.

V labolátoriu sa podarilo ovládať tieto frekvencie pomocou nastavovania rôzneho množstva a rýchlosti čiastočiek piesku, pohadzovaných mechanickým motorom. Tvoria množstvo podmanivých tónov a melódií, ktoré si budeme môcť čoskoro vypočuť na cédečku. Stále je však v tejto oblasti čo skúmať, vedcom napríklad vŕta v hlavách úloha povlaku na piesku.

Autor: Nina Kolesárová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu