FOTO |
Kniha Úvod do vedeckého bádania 2 (Ivan Hulín, vydal Slovak Academic Press, Bratislava 2005) by sa dala nazvať aj Pohľad do duše vedca. Je to pohľad objavný. Veď koľkí z nás majú skreslenú predstavu o vedcoch ako o veľmi zvláštnych ľuďoch? Žijú iba pre vedu, nič iné pre nich nie je doležité, možno tak trochu pohŕdajú ostatnými, sú arogantní, odtrhnutí od reality. Alebo naopak - sú dokonalí, neomylní, schopní obetovať všetko pre blaho ľudstva.
Akí teda sú v skutočnosti, akí by mali byť? Kto má a kto nemá predpoklady stať sa bádateľom? Je potrebný talent? Čo odlišuje uspešných vedcov od tých menej úspešných? Sú úspešní vedci aj múdri, alebo "len" vzdelaní?
Okrem osobnostných otázok je kniha zameraná aj na minulosť, súčasnosť a budúcnosť vedy na Slovensku, a ďalej na to, akú úlohu zohráva v globalizovanej spoločnosti. Udáva smer vývoja spoločnosti veda, alebo naopak spoločnosť rozhoduje o smerovaní vedy? Prispieva veda a jej poznatky k tomu, čomu hovoríme blaho ľudstva, alebo koniec-koncov privedie k záhube civilizácie?
To je len náčrt z množstva zaujímavých otázok, ktoré sú v knihe rozobrané v rozhovoroch so slovenskými a českými vedcami, ale aj umelcami. Autor oslovil aj niekoľkých nositeľov Nobelových cien. Pri čítaní sa určite nebudete nudiť minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, autor má veľa znalostí a skúsenosti z klinickej a laboratórnej praxe, je prednostom Ústavu patologickej fyziológie LF UK a šéfredaktorom Bratislavských lekárskych listov. Po druhé, jeho presvedčenie o potrebe a význame vedy, ale aj o nevyhnutnosti rozmýšľať a diskutovať o nej je také pevné, že sa oň môžete priam fyzicky oprieť. Možno to pomôže najmä tým, ktorí ešte nie sú pevne odhodlaní začať "robiť vedu".
Veľa podnetov nájde v knihe aj ten, kto rád premýšľa a filozofuje. Napríklad o tom, kde sa rodí túžba človeka neustále odhaľovať nepoznané. Je to iba uspokojenie, ten neopísteľný pocit (nirvána?), ktorý zažíva každý, kto si uvedomí, že s každým novým poznatkom už nebude svet taký, aký bol? Alebo je to tým - slovami Ivana Hulína - že "čím je naša predstava o obraze sveta dokonalejšia, tým viac sa približujeme k chápaniu seba samého"?
Kniha by v neposlednom rade samozrejme rozšírila obzory tých, ktorí nejakým spôsobom rozhodujú o osude (najmä financovaní) vedy na Slovensku. Pretože plakať nad tým, že najlepšie hlavy utekajú za hranice, nepomôže. Stačí sa pozrieť do Čiech, kde už nový predseda Akadémie aspoň vyhlásil, že začínajúci vedec by si zaslúžil plat 40-tisíc korún. Samozrejme českých.
