Nie je vylúčené, že človek nadával skôr, než začal rozprávať

Americký Senát uvažuje o zákone, ktorý bude neslušné výrazy v éteri trestať niekoľkonásobne viac než zábery násilia, ktoré môžu už teraz médiá stáť pol milióna dolárov. Senátori sa vraj chcú vrátiť do idylickej minulosti zdvorilých hrdinov. Historici a jazykovedci však nechápu, o akej dobe je reč. Kliatie a ľudstvo vraj k sebe patria odjakživa. Nie je dokonca vylúčené, že človek nadával skôr, než začal rozprávať, píše New York Times.

Je známe, že deti sa naučia zakazované výrazy skôr, ako môžu chápať ich obsah. Nadávkami korenil svoje hry Shakespearov súčasník Ben Johnson a bez kliatia sa nezaobišiel ani sám Shakespeare. Lingvista John McWhorter dokonca tvrdí, že názov Shakespearovej hry Veľa kriku pre nič je slovná hračka, ktorá skrýva oveľa ostrejší obsah. Anglický názov Much Ado About Nothing je vraj v skutočnosti Much Ado About an O Thing, pričom veľké O znamená ženské genitálie.

Niektorí vedci využívajú vulgárnu stránku jazyka na objasnenie komunikácie najhlbších vrstiev mozgu s jeho najvyššími centrami. Ak nás teda niekto zasýpa nadávkami, nie je to vraj nekontrolované. Mozog nadávky vyberá po presnej analýze objektu zlosti.

Austrálska expertka Kate Burridgeová pri výskume zistila, že ak človek počuje neslušné slová, telo vykazuje všetky známky vzrušenia - naskočí husia koža, zrýchli sa tep a začína sa povrchové dýchanie. Neslušné slová sa ľuďom vrývajú do pamäti viac než výrazy všeobecné.

Pri jednom z testov mali osoby povedať, akou farbou sú napísané predložené slová. Ak napríklad slovo stolička bolo napísané žltou farbou, mali povedať "žltá". Medzi všeobecnými slovami boli zamiešané aj neslušné výrazy. V týchto prípadoch sa ľudia na farbu sústreďovali dlhšie, ukázalo sa však, že pri kontrole im práve tieto výrazy utkveli v pamäti najdlhšie.

Obscénnosti ľudí síce zarazia, hrubší slovník však možno počuť často aj medzi najbližšími priateľmi. "Čím viac sa uvoľníte, tým viac kľajete," tvrdí Burridgeová.

Podľa profesora psychológie Timothyho Jaya ľudia kliatím uvoľňujú napätie a ventilujú agresiu. U šimpanzov si vedci všimli gestá, ktoré zabránia fyzickému stretu. Šimpanzy pľujú, gestikulujú končatinami a vrčia. Ale tie, ktoré sú odhodlané zaútočiť, sa ničím takým nezdržiavajú a súpera rovno napadnú. "Nie je nič nebezpečnejšie ako človek, ktorý je taký rozčúlený, že bez akejkoľvek nadávky zoberie zbraň a stlačí spúšť," povedal výskumník primátov Frans de Waal.

Zakázané slová nie sú v každej kultúre rovnaké a vypovedajú veľa o jej histórii. Niekde sa do kategórie neslušností radí označenie častí tela a jeho funkcií, zatiaľ čo inde sa oveľa prísnejšie posudzujú odkazy na bohov a vieru. Už v Babylone sa prísaha v mene Božom považovala za záruku, že človek nebude klamať. V niektorých krajinách sa dodnes pred súdom prisahá na Bibliu a branie božieho mena nadarmo je zakázané.

K výrazom, ktoré človeka ľahko uvoľnia, patrí takmer v každej kultúre ľudské telo, jeho časti či funkcie. Slovotvorba v tejto oblasti nepozná medze. Prečo sa napríklad po anglicky hovoriaci občan v dobrom podniku čašníka neopýta rovno, kde je toaleta, ale volí opisy typu miestnosť pre dámy alebo kúpeľňa? Pretože výraz toaleta pochádza zo starého francúzskeho výrazu pre uterák, ktorým sa označovalo miesto, kde stával nočník. Dnes tento výraz patrí porcelánovej WC mise, o ktorej sa po anglicky hovoriacim ľuďom vraví priamo stále ťažko.

Neurologický výskum pacientov s Tourettovým syndrómom, teda s nekontrolovateľnými motorickými a v niektorých prípadoch aj slovnými prejavmi, ukázal mechanizmus mozgu vo chvíli, keď osoba hovorí neslušne. Aktivované sú nielen limbické (teda veľmi staré) centrá mozgu, ale aj mozgová kôra. Vyššie centrá sa zo všetkých síl snažia zabrániť použitiu neprimeraného výrazu, avšak ak je napätie veľké, rečové bunky sa aktivujú a do éteru letia zakázané slová.

(čtk, ač)