Londýn/Brusel 15. februára (TASR) - Vedci z Belgickej kráľovskej hvezdárne a Katolíckej univerzity v Louvaine pomocou počítačových simulácií vypočítali, že do konca 21. storočia sa deň predĺži približne o jedenásť stotisícin sekundy. Na príčine bude skleníkový efekt, v dôsledku ktorého sa zníži tlak vzduchu na morskú hladinu a kontinenty.
Astronóm Olivier de Viron započítal do svojho modelu ročné zvýšenie emisií oxidu uhličitého (CO2) o jedno percento, napísal časopis Geophysical Research Letters. Za 70 rokov by sa tak koncentrácia CO2 v atmosfére zdvojnásobila. Zvýšenie objemu tohto skleníkového plynu v ovzduší následne spomalí rotáciu Zeme.
Dĺžka dňa sa nebadateľne mení v závislosti od atmosférických vetrov a morských prúdov. Tieto procesy vplývajú na rotačný impulz našej planéty. Ukázalo sa, že zmeny rotačného impulzu vplývajú na dĺžku dňa. Takisto sa mení atmosférický tlak na súš, povrch oceánov a prevládajúce smery vetrov.
Pribúdanie CO2 v atmosfére bude mať za následok zvýšenie rýchlosti vetrov. Pretože tie fúkajú prevažne zo západu na východ, od určitého momentu "predbehnú" rýchlosť zemskej rotácie. Fyzikálny zákon zachovania rotačného impulzu sa však musí zachovať, preto keď sa zvýši rýchlosť rotácie atmosféry, musí sa spomaliť rotácia telesa Zeme.
Ročné zmeny dĺžky dňa sa v súčasnosti pohybujú rádovo v mikrosekundách. V dlhšom časovom horizonte však bude tento efekt merateľný. "Dvadsaťštyri hodín už nebude 24 hodín, ale trochu viac," povedal Olivier de Viron v rozhovore pre BBC.
