Fable: The Lost Chapters - prelomové RPG? (update - druhá strana mince)

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, za siedmimi sídliskami a za siedmimi križovatkami, stávala dedinka s názvom Oakvale. Dedina ako vystrihnutá z rozprávok o lesných vílach, drakoch a udatných bojovníkoch mala svoje svetlé, no aj temné stránky. Mladí výtržníci týrali miestnu hydinu, neverní manželia sa s milenkami skrývali za humnami, čo však bolo horšie, dedina bola neustále ohrozovaná nájazdmi lúpežných, zlých banditov, ktorí sa nestránili ničoho. Plienili, vraždili, znásilňovali jedna radosť.

V tejto bohom zabudnutej osade žila jedna mladá, bohužiaľ nie celkom kompletná, rodinka. Všetko sa to začalo v deň narodenín mladého dievčaťa, dcéry obyčajného pracovitého dedinčana. Theresa sa hrala na poli, otecko postával na priedomí a syn, ktorému sa bohužiaľ mena nedostalo, ako obyčajne lelkoval po dedine. Netušil, že jeho sestra má narodeniny, to znamená, že po darčeku nebolo ani chýru ani slychu...

Možno už tušíte, že ste sa práve zoznámili s osobou, ktorá bude hrať v hre významnú, ba priam hlavnú, úlohu. Áno, chlapca, ktorý zabudol na narodeniny svojej sestry, budete hrať vy. Bude to úloha relatívne zaujímavá, dynamická, miestami náročná, no bohužiaľ aj trochu krátka... Fable , akčné RPG, pôvodne určené pre konzolu Xbox je už nejaký čas dostupné aj pre PC a predáva sa s podtitulom The Lost Chapters. Ako dopadlo portovanie z konzoly, ktoré býva často problematické a málokedy vydarené sa dozviete v tejto recenzii. 

Otec, ako každý správny rodič, samozrejme na narodeniny svojej dcéry nezabudol a aby jeho bezmenný synátor neutrpel trápny zážitok, pripomenul mu, čože to dnes je za deň. Tak chlapec dostáva svoju prvú úlohu. Byť priam až vliezlo DOBRÝ, aby za svoje dobré skutky dostal peniaze a mohol kúpiť milovanej (?) sestre cukrlátka. Všetko vypálilo tak ako malo a o chvíľu sa už segra drhla drahými bonbónmi od miestneho priekupníka zdierača. Čo však čert nechcel, práve v tento požehnaný deň, opäť vtrhli do osady banditi, aby svojím neľútostným krviprelievaním prerušili dedinskú idylku...

Fable je jedna z mála hier, ktorá pristupuje k svojmu hlavnému hrdinovi zo skutočne ľudského hľadiska. Odhliadnuc od toho, že mu autori akosi zabudli prideliť meno a hlas (na rozdiel od všetkých ostatných, perfektne nadabovaných postáv v hre), máte pred sebou hru, ktorá vám ponúkne obrovské množstvo možností stotožnenia sa so svojou postavou. Veď priznajme si – v ktorej hre ste mohli vývoj vášho hrdinu ovplyvňovať od útleho detstva? Každý skutok, ktorý v hernom svete vykonáte sa premietne do vašej reputácie medzi pospolitým dedinským ľudom. Môžu vás milovať aj nenávidieť, zbožne vás uctievať, či posmievať sa vám a všetko to závisí len od toho, ako sa zachováte v bežných každodenných situáciách...

Nájazd banditov skončil, ako to už býva zvykom, zle. Domy zachvátili plamene, osadou sa niesol ston ranených a zápach mŕtvych. Nuž, horšie než v New Orleans. Rodina Bezmenného padla za obeť dekadentnému zločinnému živlu a mladý chlapec osirel. Šťastie v nešťastí mu však zoslalo do cesty človeka menom Maze. Maze je jedným z členov miestneho „cechu hrdinov“, ktorý pripravuje schopných, mladých adeptov na boj proti zlu, ktoré sa v krajine Albion rozmohlo a je samozrejme len na vás, nakloniť misky váh na stranu dobra. Alebo priliať olej do ohňa a pridať sa k zlým? Áno, áno, aj to je len na vás.

Tak takýmto miernym epickým klišé začína príbeh Fable. Do deja vás hra vrhne s veľkou razanciou, až to jedného zaskočí a očakáva, že toto bude jedno z mála RPG hier, kde je dôraz kladený na čoraz viac utláčaný a „nepodstatný“ príbeh. Postupom hry však zistíte, že príbehová línia je tu nenápadne utláčaná do pozadia a hlavný dôraz je kladený zas a znova na bezmyšlienkovité plnenie neoriginálnych questov. Tak nejako by sa v stručnosti dala charakterizovať hlavná náplň ďalšieho z radu akčných RPG Fable, no bola by veľká škoda to odfláknuť a nepozrieť sa na hru hlbším, skúmavejším pohľadom.

Po tom, ako vás Maze zoberie do cechu hrdinov a absolvujete výcvik adeptov (kvázi tutorial) otvára sa vám svet Albionu v celej svojej kráse. Hra vás však do neho púšťa len postupne, po troškách a lineárne. V cechu, kam sa budete vracať po každej splnenej úlohe, budete dostávať príbehové questy, pomocou ktorých sa budete posúvať v hre ďalej. Čo by to však bolo za RPG, keby ste nemohli plniť množstvo ďalších, nepovinných sub-questov? Tie sú vo Fable zastúpené samozrejme tiež, no nie v takej miere ako by sa čakalo. Autori z Lionhead Studios totiž evidentne kladú dôraz niekam inam.

O hlavnú mimo-príbehovú zábavu sa tu stará interakcia s civilnými obyvateľmi, staranie sa o svojho hrdinu, či zveľaďovanie jeho majetku. Ako som už vyššie načrtol, ľudia sa k vám správajú podľa jednoduchej schémy, ktorá by mala viac-menej fungovať aj v reálnom živote (otázne je, či tak aj naozaj funguje). Podľa množstva vykonaných dobrých / zlých skutkov sa vám zvyšuje / znižuje reputácia a na jej základe na vás reagujú obyvatelia. Ich reakcie sa však dajú ovplyvniť aj oblečením (ktoré vám môže zvýšiť ukazovateľ atraktivity) a v neposlednej rade spôsobom vašej komunikácie s nimi. Môžete k nim byť milý, zabávať ich tancom, smiať sa s nimi, flirtovať (je možný aj homosexuálny vzťah, hmm...), ale na druhú stranu hrať sa na kruťasa tiež nie je od veci. Tí si totiž môžu dovoliť prdieť a grgať na verejnosti, strašiť deti, vysmievať sa a príde rad aj na ukazovanie holých zadkov ála Robo Mikla.

Vašu reputáciu u dedinčanov zvyšuje aj spôsob plnenia questov. Sú úlohy, pri ktorých sa dá jednoznačne vybrať cesta dobra alebo zla, no pri tých ostatných tiež nebudete ukrátení o možnosť zapôsobiť na ľud. Pred každým questom máte možnosť postaviť sa na pódium a pred obyvateľstvom sa vychvaľovať (boast), že quest splníte trebárs nahý, bez zranenia či bez zabitia jediného nepriateľa (stealth action). Pokiaľ sa vám vaše silné reči skutočne podarí vyplniť, čaká vás odmena v podobe vyššieho zárobku a obdivu obyvateľov. A keď sa neohrozený hrdina vráti nahý z boja, pokrytý potom a zaschnutou krvou svojich nepriateľov, určite nejedno ženské (resp. mužské – jak je libo... :)) oko nezostane suché a príde rad aj na lásku.

S láskou súvisia aj ďalšie drobnosti, ktoré robia hru zaujímavejšou. Na svojich potulkách divočinou môžete naraziť na rôzne drahokamy, ktoré môžete bude speňažiť alebo podarovať žene svojich snov. Tú to samozrejme poteší a odmena je zaručená... Nuž a ak ste zbabelí hrdinovia a do divočiny sa vám nechce, stále je tu možnosť kúpiť aspoň ružičku...

Fable je vskutku výnimočná hra, aspoň čo sa týka tej nebojovej, neakčnej a neRPG časti. Keď však dôjde na boj, na vývoj postavy, na plnenie questov, neprekvapí vás ničím novým, všetko ostáva viac-menej po starom a bolo už niekoľkokrát prekonané zaujímavejšími hrami. Pre tento menej zaujímavý popis už po tisíci raz opisovaného herného systému, čítajte odstavec HRATEĽNOSŤ.

GRAFIKA 9 / 10
Hry prevádzané z Xboxu, či iných konzol na PC trpia často nie príliš príťažlivou grafikou, no toto rozhodne nie je prípad Fable. Fable je totiž je skutočne na úrovni, pestrá grafika hýri všetkými farbami, prekvapivo zaujímavá a prepracovaná je aj architektúra dedinských stavieb. Modely postáv sú na tom trochu horšie, či lepšie povedané, „inak“. Dedinčanom i Bezmennému chýbajú ľudské proporcie, niekedy až tak okato, že prichádza na rozum myšlienka, či to náhodou nebol zámer. Vzhľadom na to, že často bývam v hodnoteniach k hrám zlý, tentoraz spravím výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo a poviem si, že disproporcie boli skutočne zámerom a nestrhnem za to ani jediný bodík. Ba, pravdupovediac, myslím, že takéto postavy hru trochu oživia a odľahčia, tým, že pôsobia trochu komixovo.

K vysokému hodnoteniu prispieva aj vyvážená hardwarová náročnosť. Počítač s procesorom Athlon 2500+, 512 MB RAM a GF FX5900XT (teda už ledva priemerný stroj) dokázal hru rozbehnúť na takmer plných detailoch s antialiasingom v rozlíšení 1152x864, pri priemernej framerate okolo 30 FPS. Samozrejme, uvedená grafická karta nemá pixel shadery 3.0, ktoré značne vylepšia kvalitu, ale aj drasticky uberú framerate.

INTERFACE 5 / 10
Interface je jedným z kameňov úrazu Fable . Úplne búra všetky dogmy a zaužívané postupy a prináša celkom nové ovládanie, najmä čo sa týka inventáru a podobných dôležitostí. Nebývalo zvykom, že k zoznamu questov (či spomínanému inventáru) treba pristupovať pomocou ESC, ktorý zároveň slúži aj k prístupu do Menu hry, či ako pauza. Nelogicky pôsobí aj umiestnenie tlačítka na ukončenie hry – spolu so save/load ho treba hľadať v options.

Zdá sa mi, že na user-friendly interface autori zabudli a v plnej verzii hry ponechali akúsi pracovnú, nedorobenú verziu. Našťastie to nie je také tragické, aby sa na to všetko nedalo zvyknúť.

Zaujímavo riešené je ovládanie mágie a luku priamo v hre. Pri streľbe z luku / kuše sa dá nastaviť kvázi 1st person pohľad s možnosťou niekoľkonásobného zoomovania (high-tech luky...), čo umožňuje efektné headshoty (odhliadnuc od toho, že šíp asi ťažko utrhne hlavu z krku...). Mágia sa ovláda pomerne ťažkopádne, aspoň zo začiatku. Pri kúzlení treba držať klávesu pre aktivovanie magických schopností a súčasne klikať ľavým / pravým myšítkom. Tie ovládajú dva magické sloty, do ktorých si môžete nastaviť ktorékoľvek kúzlo z repertoáru.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Tu prichádza na rad sľubovaný popis herného systému. Je veľmi jednoduchý, s hard-core RPG filozofiou nemá veľa spoločného. Každý zabitý protivník predstavuje pre vás samozrejme XP body (skúsenosť), ktoré však nie sú kumulované automaticky. Po smrti nepriateľa po ňom ostanú zelené „guličky“, tzv. experience orbs, ktoré treba pozbierať, aby sa vám zvýšil počet XP. V hre úplne absentujú úrovne postavy a autori to vyriešili šalamúnsky – za určitý počet XP bodov si môžete kúpiť vylepšenie rôznych vlastností, či nové kúzla. Je možné zamerať sa na tri povolania – bojovník, lučištník (zlodej) a mág a na rozdiel od mnohých iných RPG, je tu priam nutné kombinovať aspoň dve tieto zamerania. Pri bojoch sa získavajú XP body štyroch druhov – všeobecné, investovateľné do každého z troch povolaní a špecifické – XP pre zbrane nablízko, XP pre luk a XP pre mágiu. Podľa toho, ktorý typ boja preferujete, sa vám dané XP konto navyšuje. 

Vzhľadom na to, že XP nie je nikdy dosť, nemáte šancu v jednej hre vyskúšať všetko a preto tento systém prispieva svojou trošku do relatívne vysokej znovu hrateľnosti, za ktorú dávam v celkovom hodnotení hrateľnosti pol bodu navyše. Tá je daná samozrejme aj možnosťou hrať za zlú / dobrú postavu a podobne. Bojový systém je real-time, z čoho vyplývajú aj občasné problémy s kamerou a neprehľadnosťou veľkých bitiek. Nemusíte bojovať vždy len sami, za určitý obnos sa k vám s radosťou pridajú kadejakí žoldáci a nájomní vrahovia.

Ďalším faktorom, ktorý je trochu smutný a opäť búra zaužívané pravidlá RPG hier, je chýbajúca radosť z kupovania, či nachádzania nových zbraní alebo brnení. S faktom, že z nepriateľov proste nikdy nič nevypadne sa dá zmieriť, no to, že ani v obchode toho veľa nenakúpite je smutné a kazí to radosť z hry. Zaujímavé je tiež, že akokoľvek pevné brnenie máte, rozdiel medzi ním a holou nechránenou kožou hrdinu je prakticky nulový. Nie je problém vybojovať obrovský boj nahý a prežiť bez väčšej ujmy. Brneniam tak zostáva iba estetický efekt, čo tiež neprispieva k dobrému pocitu z hry.

Čo sa týka svetu Albion, tak ten je relatívne veľký – aspoň tak na mape vyzerá. No po tom, ako sa dostanete do jednotlivých lokácii, zisťujete, že tu až tak veľa na preskúmanie nie je a dojem kazí aj fakt, že vás hra nepustí za vychodené chodníčky, či ploty a múriky. (To, že váš hrdina nedokáže polmetrový plôtik preskočiť, no napriek tomu rúbe s obojručákom v jednej ruke ako nič, je skoro ako výsmech.)

Cestovanie po jednotlivých lokáciach uľahčuje hrdinova schopnosť teleportovať sa – samozrejme nie hocikam, ale vždy na miesto cieľových teleportov. Tie bývajú v každom meste, či dedine, alebo na mieste, kam sa budete musieť častejšie vracať. Nemusíte sa tak zdržiavať nudným putovaním po známych miestach a strácať čas zabíjaním nepriateľov, ktorí sa neustále respawnujú.

Mínusom je tiež nepríjemný, konzolový systém ukladania hry. Vždy sa totiž uloží len pred a po queste, váš postup ním nie je možné sejvovať a tak vás hra núti sedieť pri počítači až kým quest nedokončíte. Našťastie je relatívne dosť stabilná a preto často skončila minimalizovaná na lište Windowsu – jej obnovenie bolo bezproblémové a nepamätám si žiadne zmrznutie či pád hry (na rozdiel od podobne koncipovaného Dungeon Siege II, ktorý bol po maximalizovaní z lišty plynulý ako slideshow).

Celkový dojem z hrateľnosti je značne rozpačitý. Keby hra neobsahovala veľa (vyššie spomínaných) možností interakcie s obyvateľstvom, hra by ťažko prekročila hranicu šedej priemernosti. Na druhú stranu – keď chcem sledovať vzťahy medzi postavami, pustím si radšej SIMSov a nie nejaké akčné RPG. Niečo tomu proste chýba...

MULTIPLAYER
Hra multiplayer neobsahuje.

ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Zvukový sprievod je na štandardne vysokej úrovni a hra využíva vymoženosti priestorového zvuku. Ten je bohužiaľ občas trochu nepochopiteľný a zvuk sa často ozýva z neprirodzených miest. Stáva sa to najmä pri (inak vynikajúcom) dabingu – hlas postavy stojacej pred vami sa vám ozýva spoza chrbta a iných miest, no zásadne nie spredu.

HUDBA 9 / 10
Hudba je silne individuálne vnímaným prvkom a preto ju radšej do celkového hodnotenia nezahŕňam celkom objektívne. Môžem si preto dovoliť dať jej aspoň tu, v čiastkovom hodnotení vysoko nadpriemerné body. Naozaj, hudba je perfektná a neuveriteľne dotvára atmosféru hry. Herný soundtrack sa dokonca predáva na samostatnom CD, čo snáď hovorí za všetko.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Náročnosť je relatívne vyvážená a o inteligencii radšej ani nehovorme (nie je prítomná). Nepríjemnými a občas frustrujúcimi momentmi sú boje s veľkou presilou, ale problémoví bývajú aj často sa objavujúci bossovia, na ktorých väčšinou platí presná stratégia, ktorú však treba dlho hľadať. Vyššia náročnosť v kombinácií s nepríjemným systémom ukladania hry by bola trochu na obtiaž, takže buďme vďační za to, čo máme.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Napriek veľkému množstvu zaujímavých nápadov, Fable: The Lost Chapters jednoducho nie je nijako ohromujúca hra. Všetky zaujímavé novinky v hre sú degradované na úroveň v podstate nepotrebných a hru neovplyvňujúcich serepetičiek. A to ostatné? To už tu všetko bolo, neprináša to nič nové, ale každopádne každý tých svojich pár hodín zábavy dostane a pri troche skromnosti si hru zahrá i viackrát.

DRUHÁ STRANA MINCE od Tomáša Kozu 9 / 10

Všetky články a hodnotenia, ktoré som o tejto hre čítal sa zhodovali v jednom. Je to príjemné RPG ale nič extra. Dokonca sám Peter Molyneux bol s hrou nespokojný. Ja vám teraz ponúknem trochu iný názor, názor človeka, ktorý bol z hry nadšený. Ide v prvom rade o to ako sa na túto hru pozeráte, väčšina ľudí očakávalo nadupané RPGčko a dostalo RPG iba priemerné. To je podľa mňa chyba. Fable nemožno brať ako RPG, skôr ako arkádovku, ktorá si z tohto žánra čo-to odniesla, keď sa na ňu pozriete z tohto uhla (a tento žáner vám sedí) máte vyhraté.

Fable sa na nič nehrá, nesnaží sa byť niečím čím nie je. Od začiatku mi bolo sympatické, že je celá hra poňatá ako rozprávka. Škola pre hrdinov, veľké hrdinské skutky, vyvolený hrdina, ktorý všetkých zachráni. Za normálnych okolností otrepané klišé, vo Fable krásny príbeh, ktorý si môžete do sýtosti užiť. Podľa toho akým ste hrdinom vás ľudia zdravia, ospevujú, bardi o vás spievajú piesne, ženy sa pri pohľade na vás roztápajú. Veď povedzte nie je to krásna predstava ?

Systém vývoja postavy je absolútne primitívny, minimálna voľba pri výbere skillov, povolaní, zameraní, nazvite si to ako len chcete. To ale nie je dôležité, vo Fable viac záleží na tom ako sa viete oháňať vy ako hráč. Keď ste dobrý, dokážete poraziť veľké množstvá nepriateľov len svojimi schopnosťami. Tu je ten dôležitý a zábavný arkádový prvok. Čo viac hra ponúka? Svet, ktorý je síce maličký, no obsahuje obrovské množstvo zaujímavostí (naozaj!), ktoré čakajú len na to aby ste ich objavili. Množstvo malých a zábavných questíkov, zaujímavé charaktery, perfektné scénky, vtipné situácie, kopec minihier. V istom slova zmysle mi Fable veľmi pripomína San Andreas.

A nakoniec je tu ešte jedna vec. Čierny a biely, dobro a zlo, Black & White, neustála možnosť voľby a nie len tak hocijaká. Na vašich rozhodnutiach záleží celý váš osud, celý príbeh, celá rozprávka, ktorú prežívate. Najlepšie na tom všetko je, že svoje rozhodnutia skutočne cítite a vidíte a to vás s príbehom a hrou ešte viac stmelí. Dohral som hru za dobrého bojovníka, už teraz sa neviem dočkať kedy ju znova rozohrám za zlého mága a objavím veci, ktoré mi za dobrý charakter neboli prístupné. Ak si chcete zahrať RPG a ste prioritne orientovaní na hard-core dungeony zo starej školy (pre mňa sú to tiež srdcovkou, ale toto je o niečom inom), tak v tom prípade pre vás Fable nemá hodnotu ani 2 hviezdičky. Pre tých z vás, čo neopovrhujú jednoduchým konceptom, môže mať hra oveľa väčšiu hodnotu a ak spadáte práve pod tento profil nenechajte si ju ujsť. Fable vyzerá nádherne, je to zábavná a veľmi chytľavá hra, v ktorej máte stále čo robiť. Možno je to odvážne hodnotenie a veľa ľudí s ním nebude súhlasiť, ale pre mňa má táto hra presne takú hodnotu.