Umelecká vízia neandertálskej rodiny. ILUSTRÁCIA - NASA/RANDII OLIVER |
l podobne.
Zistila to antropologička Debbie Guatelliová-Steinbergová z Ohijskej štátnej univerzity (USA) s dvomi kolegami z vlastnej inštitúcie a jedným britským. Výsledky uverejnili online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.
Založené sú na mikroskopickom skúmaní drobných línií na povrchu zubnej skloviny, označovaných ako perikymáty, ktoré odrážajú postupné prírastky zubnej skloviny mladého zuba. Do istej miery to pripomína letokruhy stromov. Perikymáty odrážajú 6-12 dní rastu. Ich zrátaním sa tak dá určiť, ako dlho trvalo, kým zub dozrel.
V úvode spomínaný výskum, uverejnený vlani v časopise Nature, naznačoval, že neandertálci dospievali približne o 15 percent rýchlejšie. To vypovedalo o odlišnej životnej histórii, správaní a zrejme aj mentálnom vývoji. Guatelliová-Steinbergová s kolegami teraz zvolila širšiu vzorku neandertálskych zubov i zubov z geograficky vzdialených populácií Homo sapiens, aby bolo porovnávanie čo najreprezentatívnejšie. Celkovo: 55 neandertálskych zubov od 30 jedincov, 115 zubov od rovnakého počtu dnešných Angličanov, 134 zubov od 114 Juhoafričanov a napokon 65 zubov od 17 Inuitov (Eskimákov). Tí poslední žili v rozpätí od roku 500 p. n. l. po prítomnosť.
Sčítanie perikymátov ukázalo, že neandertálci, čo sa týka rýchlosti vývoja zubov, pohodlne spadali do rozpätia Homo sapiens. To znamená, že dospievali podobne rýchlo. Potvrdiť to však treba stanovením dátumu, kedy sa neandertálcom prerezávali prvé stoličky. To v súčasnosti vedcom dostupné fosílne nálezy neumožňujú.
(urb)
