Fahrenheit - vytvorte si vlastnú hru

rali do postele s plánom rozohrať to na druhý deň znovu. Fahrenheit.

Prednedávnom sme o Fahrenheitovi mnoho nevedeli. Quantic Dreams patrí medzi vývojárov puntičkárov a počiatočná prezentácia išla tak trochu bokom. Keby sa prednedávnom neobjavila demoverzia, zrejme by hra v redakcii nevzbudila až tak veľký ohlas. Bez predsudkov môžem povedať, že moje trochu opuchnuté oči vydržia a po nenormálnom hraní dopíšem slová a predstavím vám hru, ktorá vás jednoducho chytí za srdce.

Predošlý hit Quanticu o mnohom napovedá. Zrejme si dnes málokto spomenie na Omikron: The Nomad Soul. Imaginárny svet za monitorom sa zmení na vašu realitu, svet stvorený z jednotiek a núl ožíva. Rovnako je na tom Fahrenheit. Príbeh zasadený do súčasnosti vytvára dojem obyčajného thrilleru s vraždou na začiatku a spustením sviatočného ohňostroju na konci. Čisto teoreticky si to možno budete myslieť prvých pár minút, kedy jedna z hlavných postáv, Lucas Kane, zabije človeka. Demo hral takmer každý (kto nie, potom máme smutné očká, download robíme len pre vás) a ako si s očistením rúk Lucas poradí, záleží len na vás. Nesmiete sa nechať odhaliť, pričom mnoho vykonaných akcií ovplyvní neskoršie konanie ďalších postáv. Zamotané? Ono po tomto krátkom zoznámení sa s hrou totiž na scénu nastupuje detektívna dvojica Carla Valenty a Tyler Miles. Hlavné husle hrá práve Carla, avšak človek by sa až čudoval vlastnému životu Tylera... a hlavne jeho vzťahu.

Chcel by som vám vyrozprávať úplne všetko, napínavý moment strieda ešte napínavejší a do polovice hry bude tlieskať bravúrnemu ohňostroju nápadov. Neskôr sa spád udalostí stáva krotkejším, vyšetrovanie vraždy prerastie do niečoho úplne iného. Neustále sa ochladzujúce podnebie vyháňa ľudí z domovov, počet rituálne usmrtených obetí stále rastie, vyšetrovanie sa vlečie a keď budete mať vraha, nebude všetko na konci. Prezradiť zaujímavé momenty by však bolo hriechom. Zápletka však nádherne graduje a filmový feeling z celého diania srší z hry ako nikdy predtým. Je to trošku zložitejšie ako sa na prvý pohľad zdá.

Rovnako ťažké je i zaradenie Fahrenheita do žánrovej škatuľky. Prižmúrim oči a gamesku veselo zaradím medzi akčné adventúry. Novodobé akčné adventúry. Ide o netradičnú zmes fungujúcich princípov, ktoré majú rýdzo akčný charakter, avšak nenápadne nútia hráča využiť svoj potenciál a na rozdiel od tradičného adventúrneho klikania na predmety, musíte i vy vynaložiť námahu na jednoduché činnosti. Ovládanie je veľkou novinkou. Navyše fungujúcou. Keď som už spomenul zbieranie predmetov, tak na túto črtu dobrodružných hier môžete s kľudným svedomím zabudnúť. Aktívne veci sa vám jednoznačne ukážu a vy len vykonáte danú akciu. Fahrenheit obsahuje vcelku dosť dialógov, pričom voľba témy ja časovo obmedzená. Tento prvok reality vás núti konať rýchlejšie, premýšľať nad novou témou a nestrieľať naslepo, či vyskúšať všetky ponúkané možnosti. Jeden z ďalších obrovských tromfov Fahrenheita je totiž obrovská nelinearita. Tretí Newtonov zákon akcie a reakcie možno mnohým z vás už vyprchal z hlavy, avšak sem sa hodí. Aby som neprezradil príliš mnoho – po vražde máte možnosť zahladiť stopy alebo nechať telo tak a uniknúť vetračkou do ulíc. Alebo sa budete tváriť akoby sa nič nestalo, pokojne zaplatíte v reštaurácii, kde sa incident stal a miesto činu opustíte. A čo vražedná zbraň? A čo stopy? Mnoho detailov si pri prvom hraní nevšimnete. Podobných momentov nájdete v hre mnoho. No a nemusím snáď dodávať, že práve skúšanie nových možností má šťavu.

GRAFIKA 7 / 10
Pôvodne som plánoval dať grafike omnoho viac, ale spomienky na nikam nesmerujúce debaty k recenzii na GTA: San Andreas, ma donútili jednať inak. Niekto hodnotí grafiku z pohľadu fotorealistickosti, nádhernosti a schopnosti vyžmýkať z grafickej karty maximum. V tom prípade uberte ešte minimálne jednu hviezdičku. Môj pohľad na starší engine hry, hranaté predmety a chudobnejšie textúry bol zastretý niečím nezvyčajným. Všetko okolo akoby dýchalo a svojou jednoduchosťou nahováralo postave za monitorom, že práve tento, o niečo menej hodnotnejší, postoj má svoje čaro. Slabšia grafika sa k Fahrenheitovi hodí. Bez debaty. Preto tie hviezdičky berte ako veľmi orientačné žlté obrázky. Rád by som vám vykreslil hrôzu niektorých prostredí, smútok alebo akúsi beznádej, či bolesť. Lenže potom by sa to kúzlo z momentu prekvapenia stratilo. Je to akoby ste vstúpili do vlastného bytu/izby a skrytí priatelia, chystajúci vašu oslavu, by vyskočili s výkrikom „PREKVAPENIE“. Uznajte sami, že by bolo riadne blbé o všetkom vopred vedieť.

Animácie sú takmer všetky vytvorené v engine hry. Neuberá im to vôbec na kráse, možno práve tento ďalší moment, kedy ani neviete, či beží ešte animácia alebo máte možnosť do hry zasiahnuť, je tou správnou kombináciou ponorenia sa do hry. Motion caputring postáv je takmer dokonalý. Človek oželie prelínanie sa textúr. Určite sa však nájde mnoho technokratických majstrov, ktorých bude do konca života iritovať, že pri bozku sa vlastne postavy ani nedotýkajú, po stlačení kohútika netečie voda... našli by ste mnoho príkladov. Mnoho zanedbateľných príkladov. Zamrzí maximálne nemožnosť preskakovania animácií.

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie je vytvorené z ohľadom na konzoly. Určite riadny šok, keďže sa jedná o PC recenziu a hodnotenie interfacu dopadlo nadmieru pozitívne. Prvou vážnou zmenou je ignorovanie klasického kurzoru ako ho poznáme. Máme postavu a na pohyb a vykonávanie primárnych činnosti (s výnimkou minihier), nám postačí myš. Máme možnosť využitia klávesnice, ale na nej mi prišiel pohyb nemotorný. Ak zvládnete a pochopíte systém ovládania myškou, budete v siedmom nebi. Pohybujete sa po stlačení oboch tlačidiel (ľavé + pravé). Po aktivovaní ľavého sa obzeráte vôkol kamerou, stlačením pravého meníte pohľad kamery, prípadne sa rozhliadate. Dokonca sa môžete obzerať aj z vlastného pohľadu. A niektoré minihry odohráte aj z domovského interfacu – v tých momentoch to bude riadne mrazivé.

Zatiaľ nič nové, že? Dobre, to som nevytiahol jeden z najväčších tromfov. Všetka komunikácia s okolím (je úplne jedno, či ide o postavy alebo predmety) sa deje formou vašej vlastnej fyzickej námahy. Napríklad podídete k dverám a v hornej časti obrazovky sa objaví nápoveda – stlačením ľavého myšítka a potiahnutím kurzora nadol otvoríte dvere. Pri viacerých možnostiach vidíte viac názorných ukážok, ktorý pohyb vyvolá akú akciu. Nevykonáte správne pohyb, dvere sa neotvoria, televízia sa nezapne a podobne. Konečne niekoho napadlo aktívne využitie hráčovho potenciálu na tieto jednoznačné momenty, ktoré sme vykonávali obyčajným kliknutím. Možno sa to niekomu bude zdať zo začiatku ako riadne chorý nápad, ale u mňa táto novinka boduje.

Počas hrania sa nevyhnete mnohým minihrám. Princípy určite poznáte, ale ich spracovanie nemalo nikdy tak atraktívny šat, na pozadí sa odohrávajúca animácia nikdy nevyvolávala ten správny dojem. Vlastnou šikovnosťou sa tak posúvate vpred a to je ďalšie obrovské plus pre Quantic Dreams. Nič nie je zadarmo a ak chcete ísť ďalej, siahnite na dno svojich možností. Väčšinou budete mať do činenia s vyťukávaním určitej sekvencie kláves. Sami poznáte štyri smerové šípky, nie? A teraz sa pozrite ešte o niečo vpravo – aj na numerickej klávesnici sú totiž šípky a vy musíte aktívne ovládať pravú i ľavú ruku. Názorné zobrazenie však nenechá nikoho na pochybách, čo má práve vykonať. Jednať treba rýchlo a čisto. Možno vám to znie primitívne, ale ak si to vyskúšate na vlastné ruky, budete prekvapený, čo sa dá vyžmýkať z tak primitívneho ovládania. Druhou alternatívou je rýchle ťukanie do ľavej a pravej šípky. Ťažko nájdete niečo silovejšie, čo bude lepšie simulovať fyzickú námahu. Týchto momentov nie je veľa a navyše ich aplikácie je viac než prijateľná. Natrafíte aj na udržiavanie balansu (kurzor musí byť v strede), dýchanie... no nechcem nič prezrádzať. Ovládanie je intuitívne, príjemné a plné noviniek.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Celá táto recenzia sa drží v akomsi nenápadnom odkrývaní zahaleného tajomstva. Nechcem totiž prezradiť to najdôležitejšie. Nechcem, aby ste prišli o moment prekvapenia. Atmosféra je tak ťaživá, že telom síce budete v realite, ale myšlienky budú stále blúdiť niekam do útrob vášho počítača, kde sa odohráva strhujúci thriller. Nepustí a nedovolí vám dýchať. Tajomné a staré proroctvo totiž čaká na svoje tradičné naplnenie. Lucas je v tom až po uší, do toho sa zapletie jeho detstvo. Pomôže mu brat kňaz, obrátiť svoju dušu Bohu? Dá si Tyler do poriadku svoj vzťah? A čo chladná Carla? Navyše príbeh je často rozprávaný cez kvázi komixové stripy, kedy sa obrazovka rozdelí na viacero okien a vy máte možnosť sledovanie i iných akcií! Časovo obmedzené úlohy majú ten „správny říz“, napätie stále graduje. A vy máte neúrekom možností ako sa uberať ďalej. Čo urobiť, čo prehliadnete, čomu budete venovať pozornosť, uveríte niektorým postavám, budete i vy im klamať?

Nespomenul som ešte mentálny stav vami ovládanej postavy. Vplyvom rôznych vecí môže postava utŕžiť riadnu psychickú facku, upadať do beznádeje, podliehať emóciám, depresiám, stať sa troskou. Nemusíte sa obávať len upadávania charakteru, rovnako ako sa presúvate smerom nadol, môžete aj stúpať. Podľa momentálneho rozpoloženia sa odvíja aj ďalší chod udalostí, či ponuka možností ovplyvniť budúcnosť.

Celý ten dojem vám prenikne do vnútra a hoci ovládate dosť postáv, stotožnený ste s každou z nich a viete sa vžiť do kože každého z nich. Vyprofilované charaktery vám dávajú možnosť preniknúť do vnútra a zmeniť ich chod niečím iným. Alebo sa necháte zviesť. Čo však bude ďalej, je len vo vašich rukách. Nechýba nič s tradičných ingrediencií – strach, bolesť, utrpenie, nenávisť, smrť, láska, nežnosť, krása, city i sex. Namiešané všetko dohromady chutí výborne.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

HUDBA 9 / 10  
Výborná muzika. Môžete si pustiť rádio alebo si dokonca sami zahráte na gitaru! To je super. Nie je to nič oproti hudbe počas zaujímavých momentov, ktoré sa dejú takmer každú chvíli a teda je takmer všetko zaodeté do lahodných melódií. Mrazivé sláčikové nástroje vám naženú riadny nával depresie a beznádeje. Rezkejšie tempo vynútené gradovaním je impulzom k zvýšeniu vášho adrenalínu, pričom vy hudbu vnímate len ako nástroj k atmosfére a nie rušivý element hry. Angelo Badalamenti má talent. Navyše originálny soundtrack skutočných kapiel sa dá počuvať v každej situácii.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Každý náročnejší príbeh má jedno mínus v podobe krátkosti. Ak si nastavíte najľahšiu obtiažnosť, zrejme prebehnete hrou za osem hodín. Frustrujúce okamihy, ktoré nastanú v nestíhaní vyťukaní rôznych kombinácií, donútia každého rezignovať. Ale to vôbec nie je dôležité. Tentoraz sa nehrá na to, aby ste si po záverečných titulkoch urobili ďalšiu čiarku k dohraným hrám. Máte veľa možností ako zmeniť chod celého vyšetrovania a neskôr i mysteriózne vyvrcholenie. Rozdelenie do „chapterov“, je logickým vyhodnotením situácie, kedy vy nemôžete manuálne ukladať svoju pozíciu. Počas hrania za postavu v jednom minipríbehu máte niekoľko záchranných checkpointov, ale zabudnite na odídenie od monitoru. Filmový charakter berie do úvahy ubiehajúci čas. Aspoň sa tak stále niečo deje. Zatrpknutí adventúristi možno hodia nejedno hanlivé slovo za rozčerenie pokľudných adventúrnych vôd. Pre mňa však plus. Navyše sa ukladá v logických momentoch a zbytočné opakovanie neakčných prvkov nie je súčasťou balenia. Ak vás nakakajú spomínané akčné minihry, môžete i počas hrania zmeniť obtiažnosť a dostať sa tak ďalej. Pocit z úspechu však bude o niečo menší, keď so zaťatými zubami prekonávate nezdolateľnú prekážku. Ako som však už uviedol, herná doba nie je ukončená prvým dohraním hry. Najväčšou výzvou však ostáva rozohranie Fahrenheita znovu. S odlišným postupom. Zaručujem vám, že príbeh sa začne uberať iným smerom. Potom sa reči o krátkej hernej dobe krčia niekde kúte, nariekajú a úpenlivo prosia o milosť.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Sme na konci. Vysoké hodnotenie vôbec neberte s rezervou, podobných zážitkov za monitorom nezažijete príliš veľa, preto si treba tento prínos do hernej branže vážiť. Do Fahrenheita rozhodne investujte, akčný mix síce nie je sofistikovaný z hľadiska herných princípov, ale ťažká atmosféra vás bude hnať stále vpred. Zabudnite aj na množstvo nelogických zásekov, novodobá adventúra sa sústredí na rozprávanie príbehu. Navyše, počuli ste niekedy o tzv. replayability (teda niečo ako znovu-hrateľnosť) v adventúrach? Nie? Tak Fahrenheit je priekopníkom! Dajte emóciam voľný priebeh, nejedná sa o klasickú dobrodružnú hru, ale nový zážitok. Možno ste sa nedozvedeli príliš veľa o zápletke, vyvrcholení, avšak to by bola tá najväčšia chyba. Fahrenheit musí skúsiť každý, kto to s hraním myslí vážne!