Výskumníci sledovali reakcie očí 42 študentov, pričom niektorí boli Američania európskeho pôvodu a iní Číňania. Ukazovali im fotografie centrálneho objektu na pozadí, napríklad tigra v džungli. Američania sa viac zamerali na ústredný predmet, kým pohľady čínskych študentov krúžili skôr po pozadí. Môže to vysvetliť predchádzajúce poznatky o tom, že Japoncom trvá dlhšie, kým spoznajú rovnaký predmet na inom pozadí. Majú pocit, že pre identifikáciu veci je dôležité jej prostredie.
Psychológovia skúmali aj rozdiely v rodinných tradíciách. Pri hraní sa s autíčkom americká matka upriamuje pozornosť dieťaťa na jeho vzhľad, ukazuje mu, že svieti a má kolesá. Oproti tomu matka z východnej Ázie podčiarkuje jeho spojenie s okolím, vysvetľuje mu, čo sa stane, keď ho pustí po zemi alebo hodí na stenu.
Rozdiely sú očividné, už keď sa deti učia rozprávať. Deti zo Západu sa naučia najprv podstatné mená a ázijské deti skôr ľahšie pochytia slovesá, ktoré tvoria súvislosti medzi vecami.
Nisbett dúfa, že poukázaním na skutočné rozdiely sa na seba budú ľudia rozdielnych kultúr pozerať s väčším rešpektom. (nik)