Ičiro Terasaki z Wasedskej univerzity (Japonsko) s kolegami vyvinul organický tyristor, organickú soľ s dvojakou vodivosťou. Môže slúžiť ako usmerňovač. Keď sa na kryštál soli pôsobí malým statickým jednosmerným napätím, generuje striedavý prúd (40 hertzov).
Tím Oliviera Le Févrea z Provensálskej univerzity v Aix-Marseille (Francúzsko) objavil nečakane vysoký počet galaxií starých 9-12 miliárd rokov. Skorý vesmír bol plný hviezd!
T. K. Sridharan z Harvardského-Smithsonovského strediska pre astrofyziku (USA) s kolegami získal snímky dosiaľ najmladšej "novonarodenej" dvojhviezdy v objekte IRAS 20126+4104 v súhvezdí Labute, vyše 5-tisíc svetelných rokov od Zeme. Má 100-tisíc rokov.
Tím Ralpha Bendera z Ústavu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku (Nemecko) a Johna Kormendyho z Texaskej univerzity (USA) objavil Hubblovým ďalekohľadom čudný prstenec modrých hviezd okolo supermasívnej čiernej diery v strede blízkej galaxie M31 (na obrázku).
Marca Cisternas z Pontifikálnej katolíckej univerzity (Čile) s kolegami zistil, že napätie, ktoré viedlo k dosiaľ najsilnejšiemu zaznamenanému zemetraseniu s magnitúdo 9,5 (Čile, 1960), sa na tomto zlome kôry Zeme hromadilo skoro 400 rokov - od zemetrasenia v roku 1575.
Podľa tímu Kennetha Rubina z Havajskej univerzity (USA) trvá utváranie stredooceánskych sopečných horských reťazcov maximálne tisíc rokov, môže to byť iba 100 rokov. Sopky na oceánskom dne zrejme vybuchujú častejšie a tým sa rýchlo menia tamojšie podmienky.
Martin Wassen z Utrechtskej univerzity (Holandsko) s kolegami zistil, že popri dusíku z umelých hnojív a iných ľudských činností je zrejme ešte väčšou hrozbou pre rastlinnú biodiverzitu (rozmanitosť rastlinných druhov v prírode) antropogénny fosfor.
Tím Chada Nusbauma z Broadovho inštitútu (USA) predložil podrobnú sekvenciu DNA na ľudskom chromozóme 18, ktorý obsahuje veľmi málo génov. Vedci tiež zistili na tomto chromozóme veľkú podobnosť DNA, ktorá nekóduje bielkoviny, u ľudí a iných cicavcov.
Erwin Wagner z Výskumného ústavu molekulárnej patológie (Rakúsko) s kolegami zistil, že za psoriázou, zápalovým ochorením kože a kĺbov, je zrejme znížená aktivita génu JUNB.
Tím Jonasa Friséna z Karolínskeho inštitútu (Švédsko) dokáže na báze spadu z jadrových pokusov v 50- a 60-tych rokoch analýzou kostier stanoviť vek v čase smrti s presnosťou na 1,6 roka. Funguje to pre narodených v roku 1943 a neskôr. Skúšky sa konali v rokoch 1955-1963.
