Listy otrávené kyselinou mravčou podliehajú po niekoľkých hodinách nekróze. FOTO - NATURE/M. DOHRN, BBC
|
Pôvod týchto plôch bol záhadný. Väčšinu dažďového pralesa tvorí hustá a pestrá zmes druhov stromov, popínavých rastlín, krovín a kvetín. No v "diablových záhradách" rastie takmer výlučne jediný druh stromu, Duroia hirsuta. Podľa legiend miestnych Indiánov ich pestuje zlý duch pralesa. Vedci sa to najskôr usilovali vysvetliť dvojako. Buď tým, že tento strom vylučuje jedovatú látku, ktorá zabíja konkurenciu, čo botanici volajú alelopatia, respektíve antibióza, alebo tým, že v pozadí sú mravce, ktoré vegetáciu vytrieďujú "prerezávkou" alebo chemicky.
Štvorročný terénny výskum, ktorý v pralesoch peruánskej časti Amazónie viedla doktorandka Megan Fredericksonová zo Stanfordovej univerzity (USA), odhalil, že pravdivé je druhé vysvetlenie. Bádatelia to uverejnili v najnovšom čísle časopisu Nature.
Pravda je teda prozaická. Za "diablovými záhradami" nie je činnosť zlovoľných síl pekla, ale mravcov druhu Myrmelachista schumanni, ktoré hniezdia v kmeňoch spomenutého stromu. Tým, že likvidujú iné rastliny, umožňujú vyrásť semenáčikom D. hirsuta, takže mravčia kolónia získava nový priestor. V pralese podobné kolónie M. schumanni, zahŕňajúce okolo troch miliónov robotníčok a 15-tisíc kráľovien, prežívajú až 800 rokov.
Fredericksonová s kolegami urobila sériu experimentov na biologickej stanici Madre Selva pri peruánskom Lorete. Týkali sa desiatich "diablových záhrad" s až 328 stromami D. hirsuta. Vedci vedľa tých, kde mali hniezda M. schumanni, zasadili semenáčiky amazónskeho cédra Cedrela odorata a zistili, že mravce vždy rýchlo zasiahli. Nahrýzli im listy a do otvorov vylučovali kyselinu mravčiu. Listy začali do 24 hodín odumierať a do piatich dní ich semenáčiky väčšinu stratili.
(urb)
