Žaba Xenopus laevis je vynikajúcim nočným lovcom. Podľa výskumu tímu fyzikov zrakový systém žiab po narodení vytrénuje zmyslové receptory v ich koži tak, že môžu loviť so zatvorenými očami. FOTO - ARCHÍV |
Žaby pri love číhajú pod vodou a nad hladinu im vyčnievajú iba oči. Hneď ako hmyz spadne do vody, zaútočia. Zaujímavé je, že dospelé žaby už lovia výhradne v noci, keď sú ich oči nepoužiteľné. Namiesto zrakových vnemov zaznamenávajú vlnenie, ktoré vysiela hmyz brodiaci sa vo vode. Pomocou 180 špeciálnych zmyslových receptorov v koži, sledujúcich rýchlosť vody, získavajú žaby komplexnú predstavu o okolí.
Pri predchádzajúcich pokusoch vedci napodobňovali jedlý a nejedlý hmyz vlnením s rozdielnymi frekvenciami, takisto ako hmyz vysiela charakteristické frekvencie pri svojom zápase vo vode. Napríklad pri frekvencii vĺn 18 za sekundu sa žaba dostala k chutnému kúsku hmyzu. Keď však priplávala k frekvencii 17, dosiahla iba pošteklenie na nose, čo žaby neznášajú.
Čoskoro sa pokusné zvieratá naučili rozoznávať signály a vyhnúť sa tak trestu, dokonca aj keď obe vibrácie prichádzali súčasne. Dokážu rozložiť vlnové vzorky, ktoré im narážajú na kožu a presne identifikovať ich pôvodcu aj miesto, odkiaľ prichádzajú. Pri pokusnom oslepení dospelých žiab sa zistilo, že dokážu loviť rovnako dobre ako ich vidiaci súkmeňovci. Keď však oslepili žubrienky, tie už v dospelosti rovnaké schopnosti nemali.
Člen tímu fyzikov Leo van Hemmen z Technickej univerzity v Mníchove dospel k záveru, že zrakový systém žiab trénuje zmyslové receptory v ich koži. Na začiatku potrebujú loviť za svetla, pričom súčasne vidia hmyz aj cítia vibrácie, ktoré vysiela. Oba impulzy sa v mozgu spoja a postupne si kožné receptory na základe zrakových skúseností vytvoria rovnakú neurónovú mapu ako oči. Pre žabu je už potom výsledok pozorovania rovnaký, bez ohľadu na to, či používa zrak alebo zmyslové receptory.
Autor: Nina Kolesárová
