OBRANA PROTI VESMÍRNEJ KATASTROFE UŽ NIE JE LEN TÉMOU SCI-FI, ALE TIEŽ SERIÓZNYCH ÚVAH VLÁDNYCH AGENTÚR, KTORÉ MAJÚ V RUKÁCH KONEČNE REÁLNE ÚDAJE

Astronómovia zhodnotili "vykopávky" na kométe

Americký Deň nezávislosti 4. júla si tento rok tamojší vedci naozaj užili. Sonda NASA Deep Impact (Drvivý dopad) úspešne zaznamenala zrážku svojho vyslaného modulu s jadrom kométy Tempel 1.

Prvý raz v histórii vedci nasmerovali umelé teleso do vesmíru s cieľom poškodiť niektorý z vesmírnych objektov. Takto vyzeral Drvivý dopad do kométy Tempel 1 v predstavách umelca.

ILUSTRÁCIA - TASR/EPA/NASA/JPL

Americký Deň nezávislosti 4. júla si tento rok tamojší vedci naozaj užili. Sonda NASA Deep Impact (Drvivý dopad) úspešne zaznamenala zrážku svojho vyslaného modulu s jadrom kométy Tempel 1. Po dôkladnom spracovaní teraz odborníci zhrnuli získané poznatky.

Od vedy ku kozmickej bezpečnosti

Iste, prvotný prínos je vedecký. No zďaleka nielen vedecký. Nikto si to neželá, ale realita býva neúprosná a ako najväčší prínos misie Deep Impact sa napokon môžu ukázať informácie, pomocou ktorých by sme sa mohli pousilovať zabrániť nevítanej návšteve vesmírneho pútnika, akým je kométa, ak by sa nejaký ocitol na kolíznom kurze s našou planétou.

Problematiku tejto hrozby v podstate výstižne zhrnula trojica nedávnych hollywoodskych kasových trhákov Asteroid, Armageddon a Drvivý dopad. Ak si odmyslíme pri takýchto filmoch nevyhnutné prídavky scenáristov i režisérov, výsledný obraz je pomerne realistický. Takéto javy sa v geologickej histórii Zeme prihodili veľakrát a dnes už otázka neznie tak, či sa prihodia znovu, ale kedy sa to stane. A aký veľký a z akej kategórie bude impaktor čiže teleso, ktoré nás ohrozí. Je totiž rozdiel medzi planétkou, v ktorej zložení dominujú horniny a kovy, a jadrom kométy, ktoré obsahuje viac prchavých látok ako voda a zmrznuté plyny. Poznatky získané misiou Deep Impact umožňujú otvoriť kapitolu prípravy aktívnych protiopatrení.

Drvivý dopad do močiara?

Misia Deep Impact spočívala v nasmerovaní zhruba 370-kilogramového, zväčša kovového modulu (asi z polovice z medi, aby sa minimalizovali prípadné reakcie s vodou v kometárnom materiáli) do jadra kométy Tempel 1. Odborníci z misie nevedeli predpovedať, čo sa stane - očakávali všetko od hladkého pohltenia modulu, akoby sa nad ním zavrel močiar, cez vytvorenie zvyčajného dopadového krátera, až po úplný rozpad kométy. Modul sa totiž mal pri dopade pohybovať rýchlosťou 10,3 kilometra za sekundu, čo pri spomenutej hmotnosti odpovedalo kinetickej energii 19 gigajoulov.

Modul bol uvoľnený 24 hodín pred dopadom. Materská sonda sa potom odchýlila tak, aby jadro minula vo vzdialenosti 500 kilometrov a spomalila na rýchlosť 100 metrov za sekundu, takže dopad snímala detektormi približne 13 minút. Modul získaval snímky až do okamihu približne 4 sekundy pred dopadom. Z parametrov vzniknutej jamy vedci chceli odvodiť parametre vnútra kométy.

Zaujímavé výsledky

V online sekcii časopisu Science (Science Express) teraz zhrnul získané poznatky Michael A'Hearm z Marylandskej univerzity (USA) s kolegami. Dopad vyhodil neočakávane toľko jemného prachu s čiastočkami veľkými od 1 do 100 mikrometrov (milióntin metra), že sa cezeň dosiaľ nepodarilo rozpoznať samotný kráter. Je celkom možné, že sa to na snímkach, ktoré vyslala na Zem materská sonda Deep Impact, už ani nepodarí.

Očividné však je, že jadrá komét nezodpovedajú ani jednému z možných extrémov. Nie sú to ani nahromadenia "páperia", ani celkom tvrdé telesá. Čiastočky prachu na ich povrchu svojou konzistenciou pripomínajú čosi ako snehový návej. Povrch kométy sa rýchlo zohrieva i chladne. To značí, že musí byť porézny ako voľný piesok alebo firnový sneh, zďaleka to nie je blok ľadu. Slabo súvisiaci, jemný materiál musí tvoriť desiatky vonkajších metrov telesa kométy.

Porézny však nie je iba povrch kométy, ale celé jej vnútro. Bádateľom vyšla celková hustota jadra na úrovni iba 0,6 gramu na kubický centimeter, čo zodpovedá dvom tretinám hustoty čistého vodného ľadu. Od 50 do 70 percent vnútra kométy Tempel 1 teda vlastne tvorí prázdnota. Najbližšou analógiou je zrejme čerstvo napadaný ľahký sneh, pravdaže s prímesou hornín.

Pátranie po geologickej aktivite

Pozoruhodné však je, že jadro Tempel 1 prejavuje príznaky minulej geologickej aktivity. Nie je to iba zmrznutá "konzerva" materiálov z čias pred 4,5-4,6 miliardami rokov, z úsvitu Slnečnej sústavy, ako hlása tradičný zjednodušený pohľad. Popri očakávaných starých dopadových kráteroch sa na ňom našli pozoruhodné vrstvy neurčitého pôvodu. Okraje jednej hladkej oblasti erodujú a odkrývajú staršie vrstvy s obmenenými krátermi. Kométa síce mohla v spomenutých dávnych dobách vznikať vrstva po vrstve, no geológia jej povrchu upozorňuje na možnosť neskoršieho preformovania, azda usadzovaním prachových výronov.

Kométy, najmä tie ohrozujúce Zem, očividne bude treba "vyšetrovať" individuálne. No misia Deep Space už otvorila novú kapitolu. Aktívna obrana proti "drvivému dopadu" nie je len téma sci-fi, ale už roky aj serióznych úvah vládnych agentúr. Konečne majú reálne údaje.

A takto zachytila jadro kométy Tempel 1 počas dopadu modulu materská sonda Deep Impact. FOTO - NASA/JPL

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  2. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  6. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  7. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  10. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 208
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 269
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 984
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 6 200
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 5 839
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 373
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 568
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 235
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 2 988
  10. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 765

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Desať vecí, ktoré treba vedieť o osýpkach

Prečítajte si desať základných otázok a odpovedí týkajúcich sa osýpok, ich prenosu, príznakov, možnej epidémie a ochrane pred nakazením.

KOMENTÁRE

Keď sú osýpky v hlavách

Keď sa na osýpky neočkovalo, ročne sa nimi nakazilo 10- až 20-tisíc detí.

EKONOMIKA

Fico sa chváli ekonomickými výsledkami. Oprávnene?

Prvého mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

Neprehliadnite tiež

Slováci pomáhajú hľadať pôvod záhadných častíc, ktoré môžu popierať Einsteina

Balón NASA vyniesol do stratosféry Zeme testovací experiment EUSO.

Našli húsenicu, ktorá za pár hodín zožerie igelitku. Vyrieši problém s plastovým odpadom?

Chuť pre plasty objavila u húsenice jedna z vedkýň náhodou.

Chémia ukrýva tajomstvo. Posledný prvok je v nedohľadne

Mendelejev predstavil prevratné usporiadanie známych chemických prvkov v periodickom systéme. Predpovedal aj existenciu neobjavených prvkov.

Ako uvariť najlepší a najzdravší čaj podľa vedy

Má mlieko vplyv na zdravotné benefity čaju? Je zdravší zelený alebo čierny čaj?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop