Väčšina používateľov počítača už formát ZIP pozná. Často však netušia, že je to iba jeden z množstva archivačných formátov – hoci ten najrozšírenejší. Okrem RAR-u sa môžete stretnúť napríklad s príponami TAR.GZ, TAR.BZ2, ACE, JAR, ARJ, CAB či LZH. Každý z týchto formátov umožňuje uložiť viac súborov do jedného a skomprimovať ho, pričom každý má svoje výhody a nevýhody.
RAR má z nich všetkých asi najrozsiahlejšie možnosti. Za všetky možno spomenúť šifrovanie, rozdelenie na viacero súborov (ktoré je na rozdiel od ostatných – vrátane ZIP-u – naozaj prepracované) a obnovovací záznam, ktorý umožňuje obnoviť obsah aj v prípade poškodenia archívu. Nechýba ani podpora Unicode v názvoch súborov či ukladanie prístupových práv k súborom (ak to daný operačný systém podporuje).
Hlavnou výhodou RAR-u zostáva výborná kompresia, opäť vylepšená vo verzii 3. Vo väčšine prípadov v nej prekonáva všetky ostatné rozšírené formáty. (pv)
