Veda v pokušení peňazí

Vedcov čím ďalej viac znepokojuje rastúci vplyv podnikania na vedecký výskum. Priame finančné prepojenie so súkromným sektorom môže poškodiť povesť ich nezávislosti a bezúhonnosti. Brány, ktoré tradične oddeľujú akadémiu od priemyslu a podnikania, však ..


K najznepokojujúcejšiemu zlúčeniu verejnej a patentovanej vedy dochádza vo vysoko komercionalizovaných odvetviach, napríklad v biomedicíne.



FOTO – ARCHÍV

Vedcov čím ďalej viac znepokojuje rastúci vplyv podnikania na vedecký výskum. Priame finančné prepojenie so súkromným sektorom môže poškodiť povesť ich nezávislosti a bezúhonnosti. Brány, ktoré tradične oddeľujú akadémiu od priemyslu a podnikania, však napriek tomu začínajú miznúť. Klamné princípy voľného trhu sa negatívne podpisujú najmä na voľnom trhu kritických informácií a názorov, ktoré sú predpokladom otvoreného a slobodného bádania.

Každý bádateľ chce pre svoj výskum čo najviac peňazí, a každý štát potrebuje čo najviac dobrých vedcov. Dobrá veda je však nákladná, takže keď sa nájde nejaká úctyhodná firma, ktorá je ochotná platiť, prečo odmietať?

Falšovanie údajov

Komerčné firmy však nemajú záujem o charitu. Sú pod neustálym konkurenčným tlakom; akcionári očakávajú zhodnotenie investícií. I keď sa práve nesnažia kupovať si výhradný prístup k objavom, majú vždy záujem o prednostné právo. Peniaze za odpovede vedcov nie sú také skazené ako peniaze za otázky poslancov, ale smrdia rovnako.

Zatiaľ naplno vypuklo len niekoľko škandálov. Vedcom na vysokých školách i v priemysle možno stále veriť, že svoju prácu robia poctivo. Vo väčšine odvetví univerzitného výskumu sú priame vonkajšie vplyvy - vojenské, politické a komerčné - zanedbateľné. Dá sa však vystopovať celý rad znepokojujúcich prípadov falšovania a skresľovania údajov, za ktorými stojí priamy tlak finančných zdrojov. V niektorých vedeckých disciplínach je dnes už takmer nemožné nájsť akademika, ktorý by nebol závislý na podpore komerčných subjektov.

Aj vedci majú priznať „konflikt záujmov“

Inštitúcie, ktoré výskum financujú a publikujú, teraz žiadajú odborných recenzentov a autorov, aby sa k svojim kontaktom prihlásili, pre prípad, že by také prepojenie mohlo ovplyvniť ich vedecký úsudok. Priznanie „konfliktu záujmov“ sa vo vedeckom svete stáva povinné ako vo svete politiky a práva.

Väčšina vedcov-akademikov dúfa, že sa takýmito protiopatreniami podarí zahnať sily mamony.

Zvyšujúca sa transparentnosť však tiež odhaľuje do očí bijúci inštrumentalizmus, ktorý ovláda univerzitný výskum. Prioritou, ktorá preváži nad všetkým, je preukázateľná a zjavná užitočnosť. Veď i vlády vedu financujú najmä pre jej prísľub verejného či súkromného zisku.

Akademická veda pritom v spoločnosti hrá významnú „neinštrumentálnu“ úlohu. Duchovne nás obohacuje o spoľahlivé vedomosti o ľuďoch a svete. Varuje nás pred skrytými nebezpečenstvami životného prostredia a otvára netušené cesty technického pokroku. Do diskusie prináša prvok kriticky tvrdohlavej racionálnosti a odborné vzdelávanie profesionálov obohacuje o vedomie vecnej neistoty a zmeny. Dopyt po nezávislých vysokoškolských vedcoch však existuje najmä tam, kde treba verejne riešiť nezhody a rozhodovať. Univerzitný výskum je hlavnou spravodajskou službou občianskej spoločnosti.

Čím sa získava dôvera?

Často sa hovorí, že veda svoje funkcie dokáže plniť preto, že je úplne racionálna a objektívna. Vedecké poznatky sú však v skutočnosti dôveryhodné preto, že sú výsledkom otvoreného, vynaliezavého, sebakritického, nezaujatého a verejného procesu. Sú to práve tieto inštitucionálne vlastnosti vedeckého výskumu, ktoré si získavajú našu dôveru.

Ľudia si málokedy uvedomujú, ako hlboko sú tieto vlastnosti zakorenené v univerzitnej tradícii. Docenti a profesori nie sú skúšaní zo svojich znalostí, nie sú ani zamestnávaní na jeden konkrétny vedecký projekt. Dobrých vedcov z nich robia nepísané pravidlá vysokoškolskej praxe - napríklad potreba publikovať, vzájomné hodnotenie medzi kolegami či dĺžka pôsobenia na škole.

Usporiadanie univerzitného výskumu je len jednou z ciest uskutočňovania „verejnej vedy“. Až dosiaľ mala verejná veda svoju typickú neinštrumentálnu úlohu, ktorú „značková, patentovaná veda“ nedokáže zastúpiť. Výsledky výskumu, ktoré niekto vyprodukoval zámerne a v tichosti pre obchodný zisk, zaváňajú neobjektívnosťou bez ohľadu na ich technickú dokonalosť.

Vedci, ktorí sa angažujú v takých výskumoch a pripúšťajú „konflikt záujmov“, dokazujú, že svetské ciele ich chlebodarcov im nie sú cudzie. Svojím prístupom nedokážu študentom predviesť základné vedecké hodnoty intelektuálnej nezávislosti a otvoreného nesúhlasu. Ich odborné znalosti sú možno rozsiahle a úprimné, ale prispieť k posilneniu občianskej spoločnosti alebo verejných statkov môžu len minimálne.

Brániť úlohu verejnej vedy

Financovanie vedy prináša veľa politických i ekonomických problémov. Ako majú vlády zdôvodniť výdaje na také úplne „neužitočné“ disciplíny, ako je fyzika častíc alebo astronómia? Nemožno to však nechať „trhovým silám“. K najznepokojujúcejšiemu zlúčeniu verejnej a patentovanej vedy dochádza vo vysoko komercionalizovaných odvetviach, napríklad v biomedicíne. A práve tu je spoločenská požiadavka po spoľahlivých vedeckých poznatkoch najnaliehavejšia.

Volanie po čo najužšom zväzku medzi akademickým svetom, priemyslom a vládou prehliada podstatný prvok vedeckého počínania. Tieto sektory sa budú vnútorne rozvíjať a ovplyvňovať tak, ako si dnes ťažko dokážeme predstaviť. Systém výskumu sa bude v každom sektore meniť v súlade s novými poznatkami výskumu. Vedci vo všetkých troch sektoroch by sa však mali otvorene brániť zmenám, ktoré nepodporujú a znevažujú nezastupiteľnú úlohu „verejnej vedy“ v pluralitnej spoločnosti.

JOHN ZIMAN

(Autor je členom Kráľovskej spoločnosti a emeritným profesorom fyziky na Bristolskej univerzite. Jeho posledná kniha nesie titul Pravá veda: čo je to a čo to znamená.)

Copyright: Project Syndicate

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Dechtice straší skládka odpadu, hrozí kontaminácia pitnej vody

Dechtice zásobujú vodou 90-tisíc ľudí.

SPIŠ KORZÁR

Tatry zasiahla povodeň, viaceré chodníky uzavreli

V severných dolinách Tatier platia obmedzenia.

Stĺpček Jakuba Fila

Bordel v lesoch, riekach a na úradoch

Spor o odpad v lome nad Dechticami je ďalšou ukážkou prístupu k prostrediu.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Ako budeme platiť za hry (herný špeciál)

Prežijú klasické hry za desiatky eur v ére free to play titulov?

PODCAST ZOOM

Zoom: Fyzik chce vytvoriť stroj času, má dobrý nápad

Hranice vedy sa stretávajú so sci-fi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  2. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 26 217
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 19 022
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 17 943
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 959
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 9 209
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 953
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 193
  8. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 3 166
  9. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 3 155
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 004