 Vchod do jaskyne Grotte des Fées de ChÇtelperron. |
Britskí vedci dosiaľ najpresnejším datovaním potvrdili, že jaskyňu Grotte des Fées na východe stredného Francúzska postupne obývali neandertálci, po nich anatomicky moderní ľudia nášho druhu Homo sapiens čiže sapienti a potom opäť neandertálci.
Prototypová jaskyňa
Jaskyňa Grotte des Fées de Chetelperron leží asi 30 kilometrov juhovýchodne od mesta Moulins, na severných úbočiach pohoria Massif Central. Od 19. storočia sú z nej známe artefakty praľudí, opísané ako "nedovyvinutá" aurignacienska industria (aurignacien je prvá kultúra sapientov). V polovici 20. storočia sa ich tam našlo päť vrstiev a podľa nich vedci zadefinovali chetelperroniensku. V jednej však boli aj zaručene aurignacienske artefakty. Na iných chetelperronienskych lokalitách vo Francúzsku, Saint-Césaire a Arcy-sur-Cure, sa vedľa artefaktov našli kosti neandertálcov. Ak sú kosti pri aurignacienskych artefaktoch, vždy sú to kosti sapientov. Chetelperronien mnohí vnímajú ako kultúru neskorých neandertálcov. Má znaky skoršieho a hrubšieho mousterienu i sofistikovanejšieho aurignacienu.
Sendvičové osídlenie
Vykopávky na lokalitách Roc de Combe a Le Piage vo Francúzsku a El Pendo v Španielsku odhalili doklady prelínania chetelperronienskeho a aurignacienskeho osídlenia. Výsledkom boli spory. Paleoantropológovia Brad Gravina a Paul Mellars z Cambridgeskej univerzity však teraz spoločne s odborníkom na rádioizotopové datovanie Christopherom Ramseyom z Oxfordskej univerzity uverejnili v časopise Nature presvedčivé merania, ktoré dokladajú to isté na prototypovej chÇtelperronienskej lokalite.
Zistili, že prvá chetelperronienska vrstva má 40- až 39-tisíc rokov, nad ňou je aurignacienska, obsahujúca okrem kamenných aj prevŕtané zvieracie zuby a nad tou ešte tri chÇtelperronienske, staré 36- až 34-tisíc rokov. Podľa korigovaného datovania tohto obdobia (klimatické výkyvy zdrsňujúcej sa doby ľadovej spôsobili zmeny obsahu príslušných izotopov, čo datovanie zneisťuje) pomocou klimatických záznamov všetky tieto vrstvy môžu preklenovať iba časové rozpätie pred 43- až 40-tisícmi rokov. No aurignacienska je vždy vo vnútri ako v sendviči.
Neandertálci a sapienti jaskyňu neobývali naraz. Žili však súbežne v tej istej širšej oblasti. Zaujímavé je, že neandertálci jaskyňu osídľovali v teplejších fázach, kým sapienti počas krátkej studenej (do Francúzska s miernou oceánskou klímou sa azda uchýlili pred drsnou v strednej Európe). Odporuje to pohľadu na neandertálcov ako na "chladuvzdornejší" ľudský druh.
 Z aurignacienskej vrstvy pochádzajú prevŕtané špiciaky zvierat - vľavo líšky, vpravo veľkej mačkovitej šelmy. |
 Kresby aurignacienskych kamenných nástrojov z jaskyne. FOTO - BRAD GRAVINA, NATURE |
