SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Neandertálci a moderní ľudia žili na tej istej adrese

Britskí vedci dosiaľ najpresnejším datovaním potvrdili, že jaskyňu Grotte des Fées na východe stredného Francúzska postupne obývali neandertálci, po nich anatomicky moderní ľudia nášho druhu Homo sapiens čiže sapienti a potom opäť neandertálci.

Vchod do jaskyne Grotte des Fées de ChÇtelperron.

Britskí vedci dosiaľ najpresnejším datovaním potvrdili, že jaskyňu Grotte des Fées na východe stredného Francúzska postupne obývali neandertálci, po nich anatomicky moderní ľudia nášho druhu Homo sapiens čiže sapienti a potom opäť neandertálci.

Prototypová jaskyňa

Jaskyňa Grotte des Fées de Chetelperron leží asi 30 kilometrov juhovýchodne od mesta Moulins, na severných úbočiach pohoria Massif Central. Od 19. storočia sú z nej známe artefakty praľudí, opísané ako "nedovyvinutá" aurignacienska industria (aurignacien je prvá kultúra sapientov). V polovici 20. storočia sa ich tam našlo päť vrstiev a podľa nich vedci zadefinovali chetelperroniensku. V jednej však boli aj zaručene aurignacienske artefakty. Na iných chetelperronienskych lokalitách vo Francúzsku, Saint-Césaire a Arcy-sur-Cure, sa vedľa artefaktov našli kosti neandertálcov. Ak sú kosti pri aurignacienskych artefaktoch, vždy sú to kosti sapientov. Chetelperronien mnohí vnímajú ako kultúru neskorých neandertálcov. Má znaky skoršieho a hrubšieho mousterienu i sofistikovanejšieho aurignacienu.

Sendvičové osídlenie

Vykopávky na lokalitách Roc de Combe a Le Piage vo Francúzsku a El Pendo v Španielsku odhalili doklady prelínania chetelperronienskeho a aurignacienskeho osídlenia. Výsledkom boli spory. Paleoantropológovia Brad Gravina a Paul Mellars z Cambridgeskej univerzity však teraz spoločne s odborníkom na rádioizotopové datovanie Christopherom Ramseyom z Oxfordskej univerzity uverejnili v časopise Nature presvedčivé merania, ktoré dokladajú to isté na prototypovej chÇtelperronienskej lokalite.

Zistili, že prvá chetelperronienska vrstva má 40- až 39-tisíc rokov, nad ňou je aurignacienska, obsahujúca okrem kamenných aj prevŕtané zvieracie zuby a nad tou ešte tri chÇtelperronienske, staré 36- až 34-tisíc rokov. Podľa korigovaného datovania tohto obdobia (klimatické výkyvy zdrsňujúcej sa doby ľadovej spôsobili zmeny obsahu príslušných izotopov, čo datovanie zneisťuje) pomocou klimatických záznamov všetky tieto vrstvy môžu preklenovať iba časové rozpätie pred 43- až 40-tisícmi rokov. No aurignacienska je vždy vo vnútri ako v sendviči.

Neandertálci a sapienti jaskyňu neobývali naraz. Žili však súbežne v tej istej širšej oblasti. Zaujímavé je, že neandertálci jaskyňu osídľovali v teplejších fázach, kým sapienti počas krátkej studenej (do Francúzska s miernou oceánskou klímou sa azda uchýlili pred drsnou v strednej Európe). Odporuje to pohľadu na neandertálcov ako na "chladuvzdornejší" ľudský druh.

Z aurignacienskej vrstvy pochádzajú prevŕtané špiciaky zvierat - vľavo líšky, vpravo veľkej mačkovitej šelmy.

Kresby aurignacienskych kamenných nástrojov z jaskyne. FOTO - BRAD GRAVINA, NATURE

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.
Petra Vlhová po triumfe v Lechu.
Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.