A čo ak je vesmír iný, ako si predstavujeme.
V rozhlasovom štúdiu sme sa nedávno rozprávali o novej kozmologickej hypotéze, ktorá tvrdí zhruba nasledujúce: je možné, že naše prírodné zákony sa časom menia. Že konštanty nie sú až takými konštantami a že niektoré základné sily v kozme časom slabnú.
To nie je len nejaké abstraktné myšlienkové cvičenie, to je – zatiaľ okrajový – názor, že na vysvetlenie všetkého okolo nás nepotrebujeme všelijaké exotické tmavé hmoty a energie. Naše rovnice jednoducho budú fungovať lepšie, ak pripustíme, že niektoré základné kamene kozmu sa v čase vyvíjajú.
Zrýchľujúce sa rozpínanie kozmu alebo pohyby galaktických kôp tak nemusí poháňať neviditeľná hmota alebo ešte čudnejšia energia, ale jednoducho fakt, že gravitácia nie je vždy a všade rovnaká.
To by však bola revolučná zmena (nielen) pre fyziku. Dnes totiž dúfame, že svet okolo nás je v princípe a na veľkých škálach homogénny a izotropný. To v ľudskej reči zjednodušene znamená, že nech sa pozrieme kamkoľvek, vyzerá rovnako a (!) platia tam rovnaké pravidlá.
Lenže, to je viac naša viera ako experimentálne dokázaný fakt.
A tu sa dostávame na vratkú pôdu samotnej podstaty vedy. Zvyčajne predpokladáme, že veda s našou vierou (presvedčeniami) má len pramálo spoločné. V takýchto prípadoch rád odpovedám, že sám sa považujem za veriaceho.
Nie preto, že sa po večeroch utiekam k nejakej verzii Špagetového Huhu, ale jednoducho preto, že naše každodenné prežívanie je rámcované presvedčeniami alebo vierou, ktoré nezdôvodňujeme. A predpokladáme, že to tak jednoducho je.
Ja napríklad verím, že vesmír sa riadi pravidlami: ktoré pre nedostatok lepších termínov voláme prírodnými zákonmi. A my sme tieto prírodné zákony schopní spoznať. Ešte pred pár týždňami by som k tomu pridal, že sa tieto prírodné zákony za pochodu nemenia – menia sa nanajvýš naše interpretácie a vysvetlenia.
Ale ktovie. Možno sa vesmír v čase vyvíja.
Výhodou je, že viery či podobných presvedčení by sme sa mohli dokázať zbaviť jednoduchšie ako faktov. I keď zvyčajne zažívame presný opak.
Objav týždňa: ako odštartovala sumerská civilizácia
Ilustračné foto. (zdroj: WIKKIMEDIA/CC)Niekedy to pripomína debatu, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Tradičný výklad hovorí, že rozsiahle zavlažovacie projekty na území Mezopotámie viedli k organizácii veľkého množstva ľudí, a napokon k vzniku miest. Ale ako by mohli fungovať takéto projekty, keby už nejestvovala rozsiahla organizácia ľudí a administratívny aparát?
Nový výskum celú túto debatu posúva o tisícročia ďalej do minulosti a čiastočne na ňu odpovedá. Nové geologické vrty neďaleko sumerského Lagašu naznačujú, že pradávni obyvatelia regiónu využívali takzvané prílivové zavlažovanie svojich polí dávno predtým, ako sa objavil prvé mestské štáty.
Spočiatku to vôbec nemuseli byť rozsiahle zavlažovacie projekty, stúpajúca a klesajúca hladina rieky pod tlakom prílivu a odlivu na mori totiž umožňovala už pred sedemtisíc rokmi nielen prirodzené zavlažovanie polí v miestnej delte, ale prinášala aj úrodné nánosy pôdy.
Vznik miest následne nemusel byť nejakou zhora riadenou činnosťou, mohol to byť prirodzený proces organizovaný zdola: čo inak naznačujú aj niektoré ďalšie aktuálne hypotézy. Vznik relatívne vysoko organizovaných miest mohol byť až reakciou na situáciu, keď sa prírodné podmienky začali zhoršovať a ľuďom sa – povedané ľudovo – nechcelo nikam sťahovať.
Štúdia: Morphodynamic Foundations of Sumer, Plos One, 2025
Krátke správy z vedy
Veľký mor z Achetatonu sa v starovekom Egypte pravdepodobne nikdy neodohral. Odborníci sa dlho domnievali, že jedným z dôvodov kolapsu nového režimu aj opustenia Achnatonovho nového hlavného mesta mohla byť aj veľká epidémia. To však dôkazy nepodporujú.
Testosterón neovplyvňuje ekonomické rozhodovanie mužov. Naznačuje to nový veľký výskum, pri ktorom vedci podávali dobrovoľníkom testosterón. Tí však robili rovnaké ekonomické rozhodnutia ako kontrolná skupina s placebom.
V rôzne konšpiračné teórie verí pravdepodobne viac ľudí, než sa domnievame. Naznačuje to nový výskum, ktorý tiež ukazuje, že sa šíria na všetkých póloch politického spektra.
