Tak sme sa zase raz dozvedeli, že muž je muž a žena je žena.
A keď sa takýto muž muž a takáto žena žena konečne stretnú, stane sa zázrak, nastane manželstvo – a zrazu sú na výchovu detí vhodnejší než akákoľvek iná milujúca rodina.
Nevraviac, že otcom môže byť len muž muž a matkou žena žena... a to je asi tak všetko.
Jedným z problémov podobnej debaty je, že sa tvári ako biológia, no s biológiou má spoločné asi toľko ako premiérova orientácia na všetky štyri svetové strany (ak teda nemyslíme patologické narušenie homeostázy zapríčinené, ehm, externými faktormi).
Nič z tohto totiž nemá s vedou a vedeckými dôkazmi nič spoločné.
Dnešná veda jednoducho hovorí, že s tými pohlaviami – nevraviac o rodoch – je to aj v prírode o čosi komplikovanejšie, a to dokonca aj vtedy, keď sa pozriete na bunkovú úroveň. Nemusíme rovno hovoriť o pohlaví ako o spektre (o tom vedecký konsenzus stále nie je), no v populáciách rôznych živočíšnych druhov sa prirodzene vyskytujú odchýlky a tieto odchýlky sú bežné.
Ešte jasnejšie je to pri výchove. Desaťročia vedeckých výskumov konzistentne dokazujú, že ideálnym prostredím na výchovu detí je funkčná milujúca rodina. A pod týmto pojmom sa nemyslí nukleárna rodina, ktorú ako koncept vymysleli americkí reklamkári po druhej svetovej vojne, ale bezpečné milujúce prostredie s primárnymi poskytovateľmi starostlivosti.
V preklade do normálnej reči: deti potrebujú lásku, bezpečie a starostlivosť a v princípe je jedno, aká kombinácia rodičov im ju zaručuje.
A že otcom môže byť len muž a matkou žena?
Len v tieto dni sa objavil výskum, ktorý ukazuje, ako vedci dokázali vytvoriť rané ľudské embryá z buniek kože. Nedávno zasa – ako pri donorskom vajíčku (výmena jadra a oplodnenie) zostanú v DNA informácie od troch osôb.
Nie je na tom nič nové. Vieme o tom desaťročia a hypoteticky vieme zobrať akúkoľvek bunku z tela, chemickým koktailom z nej spraviť kmeňovú bunku (indukované pluripotentné kmeňové bunky) a v nej naštartovať takmer hocičo: áno, zrejme spustiť aj proces embryogenézy.
Príroda je jednoducho fascinujúca, komplikovaná a oveľa zaujímavejšia než čierno-biele kategórie, do ktorých sa ju snažíme napchať. Ale my sme sa zase raz dozvedeli, že muž je muž a žena je žena.
Keď sa tak ako spoločnosť dohodneme, prosím.
Len treba spozornieť, ak si pri tom ako argument niekto bude požičiavať biológiu.
Objav týždňa: Čo ak ľudia neprišli z Afriky?
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Dnes ten príbeh rozprávame nejako takto: predok moderného človeka sa od svojich príbuzných oddelil pred státisícami rokov niekde na území dnešnej Afriky a v niekoľkých vlnách, prvý raz zrejme pred zhruba dvestotisíc rokmi sa vybral do sveta.
Výsledkom je, že Homo sapiens ovládol našu planétu, pričom sa cestou krížil s neandertálcami aj denisovanmi.
Možno to však bolo inak. Nové nálezy z Číny naznačujú, že takzvaný moderný človek sa mohol objaviť o pol milióna rokov skôr, než sme sa dosiaľ domnievali. Žil vedľa našich najbližších príbuzných podstatne dlhšie. A v minulosti zrejme existoval ešte jeden ďalší druh moderných praľudí, ktorý dopĺňal trojicu Homo sapiens, neandertálci a denisovania.
Znamenalo by to, že náš druh a naši bratranci a sesternice (keďže sme sa krížili, je stále nejasné, či môžeme hovoriť o iných druhoch) mohli v nejakej podobe existovať už pred miliónom rokov. A je tiež otázne, či kolískou človeka je Afrika – a nie napríklad Ázia.
Odborníci však zdôrazňujú, že takéto radikálne prepísanie dejín človeka vyžaduje ďalšie dôkazy. Ideálne nález pozostatkov moderného človeka, ktorý by mal milión rokov.
Krátke správy z vedy
Aj takzvané túlavé planéty bez materských hviezd môžu mať svoju polárnu žiaru. Pri telese SIMP-0136 ju objavil Vesmírny teleskop Jamesa Webba. Ďalekohľad sledoval zmeny jasnosti planéty, vďaka čomu vedci dokázali sledovať aj zmeny v teplote, chémii aj vo vrstve oblakov.
Mitochondrie v niektorých prípadoch uvoľňujú kúsky DNA, ktoré môžu viesť k neželaným zápalovým procesom. Nový výskum na myšiach teraz ukázal, prečo to robia. Dôvodom je, že mitochondrie sa tak zbavujú poškodených častí.
Peniaze zrejme nevznikli ako nástroj či dôsledok výmenného obchodu, pravdepodobne vznikli ako vládny nástroj na uchovávanie záznamov a zdaňovanie. Naznačujú to nálezy drevených a kostených paličiek so zárezmi, ktoré sa na rôznych miestach sveta využívali na rátanie a na ukladanie informácií o daniach. Peniaze tak v skutočnosti mohli začať ako akýsi účtovnícky systém vynucovaný nejakou politickou autoritou.
