Najstaršie múmie na svete nepochádzali z Egypta či z púští v Čile a neboli starostlivo balzamované a ukryté v krypte. Naznačuje to objav z juhovýchodnej Ázie.
Tu našli zdanlivé múmie, ktoré ľudia pred desaťtisíc rokmi sušili dymom. O objave píšu vo vedeckom časopise PNAS.
Najstaršie múmie
Doteraz sa za najstaršie príklady cielenej mumifikácie považovali príklady z Južnej Ameriky. Na dnešnom území Čile pred siedmimi tisícmi rokov ľudia z predkolumbovskej kultúry Chinchorro svojim zosnulým odobrali orgány, vypchali ich telá prírodnými vláknami a potom ich nechali vysušiť v púšti.
Egypťania svojich mŕtvych začali mumifikovať a balzamovať v treťom tisícročí pred naším letopočtom.
Dávali jej drogy, aby sa nebála rituálnej obety. Pre rodičov Juanity to bola česť Čítajte Sušené telá v extrémne skrčených polohách z nového výskumu pochádzajú z Laosu, Indonézie, Číny či z Filipín. Najmladšie mali štyritisíc a najstaršie až 12-tisíc rokov.
Na častiach kostí vedci objavili stopy po obhorení, no samotné hroby nemali žiadne známky po ohni.
Zobrazovacie techniky, ktoré nenarušili pozostatky, ukázali, že múmie neboli vystavené horeniu ako pri kremácii, ale skôr zadymenému prostrediu s nízkym prísunom kyslíka.
Zachovali ich údením
Zdá sa, že dávni lovci a zberači z juhovýchodnej Ázie svojich mŕtvych po smrti tesne skrčili do klbka a uchovávali ich údením zhruba meter nad ohňom.
Hypotézou je, že múmie zachovávali, aby s nimi mohli migrovať či aby boli mŕtvi naďalej súčasťou obydlí a komunity.
„Údenie malo pravdepodobne duchovný, náboženský alebo kultúrny význam, ktorý ďaleko presahoval spomalenie rozkladu,“ povedala pre web Live Science hlavná autorka výskumu Hsiao-chun Hung.
Po smrti ich zabalili a pomaľovali. Vedci skúmali vzácne múmie Čítajte Podľa vedkyne mohli príprava a sušenie jedného zosnulého trvať zhruba tri mesiace.
Pri svojej hypotéze vychádzala z pohrebných praktík dnešných ľudí Dani, ktorí žijú v indonézskej provincii Papua. Tí zosnulých mumifikujú tak, že telá pevne zviažu a pomaly ich údia nad ohňom, až kým úplne nesčernejú.
Hoci na nájdených telách už neboli vlasy či koža ako pri nálezoch z Afriky či z Ameriky, autori štúdie ich pokladajú za múmie, pretože boli zámerne zachované.
Mäkké tkanivá sa údením zachovali zrejme iba na niekoľko desaťročí až storočí. Na porovnanie, na egyptských múmiách pretrvali najmä vďaka tomu, že boli po balzamovaní uchované v uzavretých sarkofágoch.
Ako presne pravekí ľudia zistili, že telá sa dajú mumifikovať dymom, nie je jasné. Možno na techniku prišli náhodou alebo ju najskôr využívali na konzervovanie mäsa a až potom mŕtvych.
„Je zrejmé, že táto praktika predlžovala viditeľnú prítomnosť zosnulých, čím umožňovala predkom hmatateľným spôsobom zostať medzi živými, je to dojímavý odraz trvalej ľudskej lásky, spomienok a oddanosti,“ dodala Hung.
Príklady dymom sušených múmií z Papui. (zdroj: Hsiao-chun Hung)
