Mesiac pri Uráne unikal pozornosti sond a teleskopov takmer štyridsať rokov. Nie je to úplne prekvapujúce, keďže je zo všetkých uránovských mesiacov najmenší.
Záber z Webbovho teleskopu, na ktorom vidno skupinu mesiacov pri siedmej planéte našej slnečnej sústavy, sa dostal do výberu augustových záberov vesmíru.
Spolu s ním si môžete pozrieť aj aktualizované ultrahlboké pole, náznak planéty Alpha Centauri či fotku tretieho medzihviezdneho návštevníka.
Ultrahlboké pole
Jeden z najvzdialenejších kútov vesmíru zachytil vo viditeľnom spektre vesmírny Hubblov teleskop na prelome rokov 2003 a 2004. Vidno na ňom galaxie, ktoré existovali pred 13 miliardami rokov. Záber má názov Hubblovo ultrahlboké pole.
Ultrahlboké pole zachytené Hubblom v rokoch 2003 a 2004. (zdroj: NASA/ESA)Na rovnakú malú časť vesmíru, ktorá sa nachádza v súhvezdí Pec, sa teraz pozrel Webbov vesmírny teleskop v infračervenom spektre. Webb tak odhalil viac ako 2500 objektov.
Jednotlivým objektom astronómovia prisúdili rôzne farby. Oranžová a červená patria galaxiám, ktoré majú veľké množstvá prachu, tvoria veľa hviezd alebo majú aktívne centrum. Menšie zeleno-biele galaxie sú ešte vzdialenejšie. Ostatné galaxie majú modré a tyrkysové sfarbenie.
Hubblovo ultrahlboké pole, záber oblasti vesmíru v súhvezdí Pec, zachytené teleskopom Jamesa Webba. (zdroj: ESA/Webb, NASA & CSA, G. Östlin, P. G. Perez-Gonzalez, J. Melinder, the JADES Collaboration, M. Zamani (ESA/Webb))Medzihviezdny návštevník
Astronómovia spravili najostrejší záber medzihviezdnej kométy 3I/ATLAS pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu. Medzihviezdne objekty sú také, ktoré sa pohybujú medzihviezdnym priestorom a nie sú gravitačne viazané k žiadnej hviezde.
Kométa 3I/ATLAS je iba tretím takýmto objektom, ktoré objavili pri prelete cez Slnečnú sústavu. Pred ňou objavili 1I/ʻOumuamua a 2I/Borisov.
Túto kométu pozorujú astronómovia od júla 2025. Viditeľná by mala byť pre teleskopy do konca septembra.
Našou sústavou sa pohybuje rýchlosťou 21-tisíc kilometrov za hodinu, čo ju robí najrýchlejším medzihviezdnym návštevníkom. Jej veľká rýchlosť je dôkazom, že medzihviezdnym priestorom cestuje už miliardy rokov, píše Európska vesmírna agentúra.
Na zábere je kométu vidno v strede ako rozptýlený objekt s prašným obalom v tvare slzy. Krátke svetlomodré pruhy, ktoré vidno na zábere, sú hviezdy v pozadí. Efekt vznikol pri tom, ako teleskop sledoval pohybujúcu sa kométu.
Medzihviezdna kométa 3I/ATLAS. (zdroj: NASA, ESA, D. Jewitt (UCLA), J. DePasquale (STScI))K Zemi najbližšia
Trojhviezdny systém Alpha Centauri je najbližší k Zemi. Skladá sa z dvojhviezdy Alpha Centauri A a Alpha Centauri B a slabého červeného trpaslíka Proxima Centauri.
Vedci vedia, že pri Proxima Centauri sa nachádzajú planéty. Teraz však objavili kandidáta na planétu aj pri hviezde Alpha Centauri A, ktorá je treťou najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe a zároveň k Zemi najbližšou hviezdou podobnou Slnku.
Ak sa objav potvrdí, pôjde o k Zemi najbližšiu exoplanétu, ktorá obieha svoju hviezdu v obývateľnej zóne. Keďže ide o plynného obra, ak by na nej bol život, nepodobal by sa tomu, ktorý poznáme zo Zeme. O objave píšu vedci a vedkyne v dvoch štúdiách v časopise The Astrophysical Journal Letters.
Objav sa podaril vďaka teleskopu Jamesa Webba, ktorý pri pozorovaní zakryl jasnú hviezdu a zablokoval tak odlesk z jasnej Alpha Centauri A.
„Ak sa potvrdí, potenciálna planéta viditeľná na snímke Alpha Centauri A z Webbovho teleskopu by znamenala významný krok v snahe o zobrazenie exoplanét,“ hovorí spoluautor výskumu Aniket Sanghi.
„Samotná jej existencia v systéme dvoch blízko seba ležiacich hviezd by spochybnila naše chápanie toho, ako planéty vznikajú, prežívajú a vyvíjajú sa v chaotickom prostredí.“
Na priloženom zábere je vidno hviezdny systém Alpha Centauri z troch observatórií: pozemného Digitized Sky Survey (DSS), Hubblovho vesmírneho teleskopu a teleskopu Jamesa Webba.
Pozemský obrázok z DSS ukazuje trojhviezdnu sústavu ako jediný zdroj svetla, zatiaľ čo Hubble rozlišuje v sústave iba dve hviezdy podobné Slnku – Alpha Centauri A a Alpha Centauri B. Obrázok z Webbovho prístroja MIRI, ktorý používa koronografickú masku na blokovanie jasného odlesku z Alpha Centauri A, odhaľuje potenciálnu planétu obiehajúcu okolo hviezdy.
Na zábere vľavo vidno hviezdny systém Alpha Centauri ako jeden svetlý bod, na strednom zábere vidno dvojhviezdu Alpha Centauri A a B, na zábere vpravo je znázornený svetlý bod, ktorý je zrejme plynnou planétou v okolí hviezdy Alpha Centauri A. (zdroj: NASA, ESA, CSA, Aniket Sanghi (Caltech), Charles Beichman (NExScI, NASA/JPL-Caltech), Dimitri Mawet (Caltech); Image Processing: Joseph DePasquale (STScI))Trappist-1d vyškrtli zo zoznamu
Systém Trappist-1 je pre vedcov zaujímavý z niekoľkých dôvodov. Má sedem skalnatých planét veľkosti Zeme a jeho hviezda je červený trpaslík, čo je najbežnejší typ hviezdy v Mliečnej dráhe. Ak by v systéme existovala planéta veľká ako Zem schopná udržať si atmosféru, mohla by na nej existovať tekutá voda a teda aj podmienky vhodné pre udržanie života.
Webbov vesmírny teleskop najnovšie skúmal planétu Trappist-1d. Teraz ju na základe nameraných údajov vyradili zo zoznamu kandidátov planét, ktoré by mohli byť podobné Zemi. Píšu o tom vedci a vedkyne pod vedením Caroline Piaulet-Ghorayebovej v augustovom čísle časopisu Astrophysical Journal.
Prístroje Webbovho teleskopu v okolí planéty nezachytili molekuly typické pre zemskú atmosféru ako voda, metán či oxid uhličitý. Existuje niekoľko možných dôvodov.
„Mohla by mať extrémne riedku atmosféru, ktorú je ťažké zaznamenať, podobne ako Mars. Alebo by mohla mať veľmi husté mraky vo vysokej výške, ktoré blokujú naše zaznamenávanie špecifických atmosférických znakov, podobne ako Venuša. Alebo by to mohla byť neúrodná skala bez akejkoľvek atmosféry,“ hovorí pre NASA astrofyzička Piaulet-Ghorayebová.
Na systém Trappist-1 však vedci a vedkyne nezanevrú. Existuje šanca, že vonkajšie planéty e, f, g a h by mohli mať lepšie podmienky na udržanie atmosféry, keďže sú ďalej od energetických erupcií svojej hviezdy. Pre ich vzdialenosť od hviezdy a nižšie teploty však môže byť pre Webba ťažšie nájsť v ich okolí typické molekuly.
Tento umelecký nákres znázorňuje planétu TRAPPIST-1 d prechádzajúcu pred jej turbulentnou hviezdou, s ďalšími planétami systému zobrazenými v pozadí. (zdroj: NASA, ESA, CSA, Joseph Olmsted (STScI))Nový mesiac pri Uráne
Rodinka mesiacov v okolí planéty Urán sa rozrástla na 29 členov. Pri plynnom obrovi objavil nový mesiac vesmírny teleskop Jamesa Webba. Zatiaľ má dočasný názov S/2025 U1.
„Je to malý mesiac, ale významný objav, ktorý nezaznamenala ani sonda Voyager 2 NASA počas svojho preletu pred takmer 40 rokmi,“ povedala pre NASA hlavná výskumníčka Maryame El Moutamidová z Juhozápadného výskumného ústavu (SwRI) v Texase.
Mesiac má priemer zhruba desať kilometrov. Urán má viacero podobne malých mesiačikov, čo naznačuje chaotickú minulosť siedmej planéty našej slnečnej sústavy. Mnohé je ťažké odlíšiť od prstencov planéty, zrejme preto nový mesiac nevidela sonda Voyager a menej výkonné teleskopy.
Meno pre nový mesiac bude musieť schváliť Medzinárodná astronomická únia. Všetky mesiace Uránu dostávajú názov podľa postáv z hier Williama Shakespeara a básne Rape of the Lock od Alexandra Popa.
Najväčšie mesiace Uránu sú Miranda, Ariel, Umbriel, Titania a Oberon.
Novoobjavený mesiac Uráne S/2025 U1 je vyznačený krúžkom. Na zábere je tiež vidno 13 z 28 známych mesiacov siedmej planéty Slnečnej sústavy. (zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI, M. El Moutamid (SwRI), M. Hedman (University of Idaho))
