Na Marse mohol byť život.
To je veľká správa sama osebe. A ak by sa potvrdila, možno by to bol jeden z najväčších, ak nie rovno najväčší objav ľudstva. V každom prípade, nové vyhlásenie NASA je výrazným posunom od tvrdenia, že na „Marse boli podmienky vhodné na život“.
Akurát je to Mars.
Červená planéta sa spája nielen s našou fantáziou: mysleli sme si o nej už všeličo, a všeličo sme tam videli, vrátane ohromnej tváre či kanálov. No aj v serióznej vede sprevádzajú Mars a prítomnosť života viaceré kontroverzie.
Jedným z mojich najobľúbenejších vedeckých príbehov je hypotéza, že vesmírne sondy Viking možno na Marse život zabili.
V sedemdesiatych rokoch na Marse dosadli pristávacie moduly misie Viking, ktoré vykonali viacero experimentov. Pri jednom z nich misia narazila na potenciálne pozitívnu mikrobiálnu aktivitu vo vzorkách z pôdy, do ktorej predtým pridala vodu a živiny. Tak sa totiž v tom období testovala prítomnosť života na Zemi a bolo rozumné domnievať sa, že táto metóda zaberie aj na Marse.
Väčšina odborníkov si dnes myslí, že misia na Marse život nenašla a namerané výsledky sa dajú vysvetliť inak. Jestvuje však aj hypotéza, že, naopak, naše pozemské metódy v skutočnosti vo vzorke mikróby zabili. Skrátka, priveľa vody mikróby nezvládli.
