Kostra dolnej časti nohy jedinca označeného ako Dolní Věstonice 16, jedna z troch, ktorá na tejto lokalite preukázala slabnutie kostí menších prstov pred 26-tisíc rokmi. FOTO - ERIC TRINKAUS/AV ČR |
Logika napovedá, že praľudia si určitým spôsobom museli chrániť chodidlá odvtedy, čo osídlili chladnejšie oblasti. To sa stalo pred približne 500-tisíc rokmi. Kompletné ukážky pravekých "sandálov" či "kapcov" sa však nezachovali; akiste boli zhotovené z materiálov, ktoré ľahko podliehajú zubu času. Zlomkové archeologické artefakty sú však v tomto ohľade veľmi sugestívne. Trinkaus preto využil nepriamy prístup. Skúmal kosti nôh pravekých príslušníkov nášho druhu Homo sapiens po ich príchode do západnej Eurázie. Ak ľudia chodia bosí, menšie prsty na nohách sa ohýbajú, aby vyvíjali ťah, takže sú silné. Pri obúvaní však už ich trakčné pôsobenie nie je také potrebné a slabnú. Ako americký antropológ uverejnil online v časopise Journal of Archeological Science, presne to zistil napríklad na kostrách nôh jedincov Homo sapiens zo známej juhomoravskej lokality Dolní Věstonice. Menšie prsty začali prejavovať znaky slabnutia pred približne 26-tisíc rokmi. Hlavné kosti dolnej končatiny však zostali rovnako veľké a silné. Najlepšie sa to dá vysvetliť začiatkom systematického obúvania.
(urb)
