Slabé svetelné šmuhy v strede rámčekov sú 999. a 1000. kométa objavená prístrojmi satelitu SOHO. Zakrytý kotúč Slnka je vľavo hore. FOTO - ESA |
Názov SOHO neznamená odkaz na známu londýnsku štvrť, ponúkajúcu okrem iného pestrú paletu frivolnej zábavy, ale skrátene Solar and Heliospheric Observatory (Observatórium pre pozorovanie Slnka a jeho okolia). Tento spoločný satelit Európskej vesmírnej agentúry ESA a NASA, vypustený na orbitu roku 1996, úspešne pracuje už desiaty rok. Za ten čas ním získané údaje doslova zrevolucionalizovali slnečnú fyziku a naše chápanie Slnka.
Na základe skúseností so skoršími satelitmi vedci už pred vypustením SOHO dúfali, že jeho prístroje umožnia objaviť nejaké kométy. Nikto však nečakal taký úspech. Kľúč k nemu spočíva v aparatúre LASCO (Large Angle and Spectrometric Coronagraph), zobrazujúcej na princípe koronografu (umelo zatieňuje slnečný kotúč) blízke okolie Slnka. Pozoruje sa ním v bežnom svetle slabo svietiaca, no viac miliónov stupňov horúca vonkajšia atmosféra Slnka čiže koróna. Zábery satelitu sa rýchlo sprístupňujú na internete a tak všetci záujemcovia môžu pátrať po slabých svetelných šmuhách - kométach, ktoré sa tesne priblížili k Slnku a prechádzajú okolo neho, alebo naň dokonca spadnú.
Roku 2000 takúto činnosť začal amatérsky astronóm Mike Oates. Prekvapujúco objavil vyše 100 komét. Roku 2002 už mal SOHO na konte 500 komét - jubilejnú objavil Rainer Kracht, momentálny rekordér spomedzi ľudských objaviteľov, s vyše 150 úlovkami SOHO-komét. Napokon padla aj hranica 1000 objavov. Stalo sa to teraz 5. augusta. Aktérom bol stredoškolský učiteľ (a vyštudovaný astronóm) Toni Scarmato z talianskej Kalábrie. Iba o 5 minút neskôr, ako na záberoch SOHO, objavil 999. kométu, našiel aj jubilejnú 1000. - osobné skóre si vylepšil na 15. Objav venoval manželke a synovi, aby im aspoň takto vykompenzoval čas, ktorý trávi s kométami.
(urb)
