Mexický farmár Lorenzo Rebollo s novou úrodu kukurice.
Mexicko-americký vedecký tím rozptýlil obavy, ktoré prepukli pred štyrmi rokmi, že do bežne pestovanej kukurice v mexickom štáte Oaxaca prenikli geneticky modifikované (GM) odrody. Výsledky výskumu uverejnil online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences Sol Ortiz-García z Národného ekologického ústavu v Mexico City s piatimi kolegami.
Zbytočný poplach
V rokoch 2003 a 2004 zozbierali vzorky bežne pestovaných odrôd kukurice zo 125 polí na 18 lokalitách v oblasti, predstavujúcej veľkú časť Oaxacy. Tento štát sa sčasti prekrýva so starovekým ohniskom mezoamerickej domestikácie kukurice a Mexičania sa preto obávali, že GM odrody narušia základný genofond. Následne poslali 153-tisíc semien z 870 klasov (každý z inej kukuričnej rastliny) na analýzu do dvoch komerčných laboratórií v USA. Dôkladné a opakované testy však vo vzorkách neodhalili nijaké cudzie gény z GM odrôd s presnosťou na 5 tisícin percenta. To nik nečakal! Všetci si však vydýchli.
Začalo sa to v oaxackých horách
Celá vec sa začala roku 2001. V časopise Nature uverejnili biológovia David Quist a Ignacio Chapela z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) šokujúce zistenie: v štyroch klasoch kukurice tradičných odrôd z úrody 2000 v oaxackých horách našli gény z GM odrôd. Zdalo sa, že nejde o občasné hybridy, ale pevne zakorenené formy. A navyše cudzie gény akoby boli schopné preskakovať po genóme.
Metódu, ktorú spomenutí vedci použili, však onedlho tvrdo skritizovali iní. Genetici a molekulárni biológovia spochybnili ich charakteristiku cudzích génov. Redakcia Nature sa v apríli 2002 bezprecedentne vyjadrila, že ak by sa táto kritika objavila skôr, článok by nevyšiel. Quistove a Chapelove výsledky však podporili oficiálne nepublikované odhalenia cudzích génov v kukurici, ktoré uskutočnili mexickí vládni vedci. Hoci chýbalo dôkladné potvrdenie, málokto o GM kontaminácii kukurice pochyboval. Vec sa stala súčasťou aktuálnej medzinárodnej kontroverzie, týkajúcej sa GM plodín.
Čo sa vlastne stalo?
Nové výsledky preto šokovali. Kam sa podeli cudzie gény v oaxackej kukurici? A boli tam vôbec?
Chapela sa podľa časopisov Nature a Science drží pôvodných údajov, vzorky z roku 2000 sa však nezachovali. Jedna z autoriek nového článku, ekologička Allison Snowová z Ohijskej štátnej univerzity (USA), sa v Nature vyjadrila, že negatívny výsledok vylučuje, aby boli cudzie gény v tradičných odrodách kukurice pevne usadené. Brian Johnson z britskej ochranárskej agentúry English Nature sa vyslovil, že nikdy neveril v ich pevné usadenie. Ak tam boli, čo podporujú spomínané nepublikované mexické údaje, tak iba na dočasnej báze. Azda pomohla osveta medzi oaxackými roľníkmi, varujúca pred zmiešavaním importovaných semien s domácimi.
Chapela si myslí, že problém môže byť v málo citlivej analýze využitej autormi nového článku, ktorý inak ťažko zladiť s pôvodným. Šéf jedného z analytických laboratórií to však v Nature vylučuje. Hoci negatívny výsledok z Oaxacy upokojuje, v Science varuje vedecká poradkyňa hnutia Greenpeace Doreen Stabinská pred pokračujúcim "masívnym tokom kukurice" z USA do Mexika.
Vedci nenašli v tradičných odrodách kukurice, pestovaných domorodými farmármi v oaxackých horách, nijaké cudzie gény.
FOTO - NATURE, PNAS
