BOGOTA. Kolumbijskí vedci objavili doteraz neznámu líniu ľudského rodu. K objavu sa dopracovali sekvenovaním DNA pradávnych pozostatkov nájdených na archeologickom nálezisku neďaleko Bogoty, napísala agentúra Reuters.
Pozostatky staré 6000 rokov boli vykopané v roku 1992. Patrili skupine Checua, nazvanej podľa oblasti pri obci Nemocón, v ktorej boli nájdené. Genóm týchto pozostatkov nebol doteraz plne sekvenovaný.
"Pri porovnávaní DNA pozostatkov z iných častí Ameriky sme zistili, že jedinci nájdení na náhornej plošine Cundiboyacense patria doteraz do neznámeho rodu," povedala výskumníčka inštitútu genetiky na Národnej univerzite v Bogote, doktorka Andrea Casasová.
Checuacký nález sa skladá z ľudských pozostatkov približne 30 jedincov a jednej dobre zachovanej lebky. Sekvencie DNA šiestich exemplárov z checuackej skupiny boli dostatočne kompletné a boli pridané do projektu zahŕňajúceho pozostatky nájdené v rámci iných nálezísk medzi rokmi 1987 až 2003.
Ostatné nálezy, na rozdiel od tých z oblasti Checua, zdieľajú genetické podobnosti s pozostatkami nájdenými v Paname, uviedla doktorka Casasová. Tým poukázala na to, že tieto ostatné nálezy patria do skupiny, ktorá migrovala cez Strednú Ameriku a Kolumbiu v pokračujúcom dobýjaní Severnej a Južnej Ameriky ľudským druhom, ktoré sa začalo pred 20-tisíc rokmi prekročením Beringovej úžiny.
Ruiny dávneho chrámu objavené v Andách odhaľujú stratenú civilizáciu Čítajte Vedci si stále nie sú istí, kde sa checuacká skupina vzala. Pracujú s možnosťou, že ide o izolovanú populáciu nomádskych lovcov a zberačov, povedala Casasová. Dodala, že skupina mohla vymrieť pre meniace sa klimatické podmienky, choroby alebo nedostatok potravy.
Ľudia z checuackej skupiny mali oproti ostatným pozostatkom nájdeným na náhornej plošine okolo Bogoty značne predĺženú lebku, povedal profesor antropológie doktor José Vicente Rodríguez.
Zuby checuaskej lebky nevykazujú na rozdiel od neskorších lebiek známky zubného kazu, ale znaky abscesu v hornej časti čeľuste. To by mohlo znamenať, že osoba mohla prísť o zuby v dôsledku infekcie.
Jedálniček ranných populácií bol pravdepodobne ovplyvnený sopečnými erupciami, ktoré zničili zdroje potravy nad zemou. To nútilo populáciu ku konzumácii koreňovej zeleniny, ako sú zemiaky či iné hľuzy, dodal Rodríguez.
"Pracujeme na pozostatkoch, ktoré máme, ale možno o pár rokov objavíme ďalšie, ktoré osvetlia celú situáciu okolo tejto ľudskej rodovej línie," povedala Casasová.
