Zostali po nich iba ruiny. Dávna civilizácia, ktorá predchádzala slávnych Inkov, záhadne zanikla pred takmer tisíc rokmi.
O spoločnosti Tiwanaku dnes vieme stále málo. Obývala najmä južný breh jazera Titicaca a zostalo po nej veľké mesto, ktoré je dnes najznámejšou pamiatkou Bolívie.
Vplyv Tiwanaku však siahal ďalej od brehov jazera, naznačuje nový nález chrámu, ktorý vedci opisujú v časopise Antiquity.
Kto boli Tiwanaku
Civilizácia Tiwanaku (po slovensky aj Tihuanaco) sa rozvinula okolo roku 600 nášho letopočtu. Jej kolaps nastal niekedy okolo roku tisíc. V 15. storočí, keď Inkovia dobyli túto časť Ánd, bola už v úplných troskách.
Súboje so zvieratami boli také brutálne, že diváci od súcitu prekliali organizátora Čítajte „Na vrchole svojej slávy sa pýšila vysoko organizovanou spoločenskou štruktúrou a zanechala po sebe pozostatky architektonických pamiatok, ako sú pyramídy, terasovité chrámy a monolity, z ktorých väčšina sa nachádza v lokalitách okolo jazera Titicaca,“ vysvetľuje v tlačovej správe Pensylvánskej štátnej univerzity antropológ José Capriles.
Väčšina toho, čo dnes vieme o Tiwanaku, pochádza zo skúmania keramiky, zostatkov lám či náboženských stavieb, ako sú Akapana či Pumapunku v Andách.
Vedci sa nevedia zhodnúť, či bol Tiwanaku štátom alebo len zoskupením komunít, ktoré mali vlastnú vládu. Autori nového výskumu sa prikláňajú skôr k prvému názoru.
„Tiwanaku bolo to, čo nazývame primárnou štátnou formáciou. Znamená to, že išlo o komplexnú spoločnosť so zložitou sociálnou štruktúrou,“ povedal pre CNN Capriles. Vyvinula sa z lokálnych poľnohospodárskych spoločností.
Ruiny novoobjaveného chrámu. (zdroj: José Capriles / Penn State)Chrám Palaspata
Hlavným mestom dávnej juhoamerickej kultúry je lokalita Tiwanaku (Tihuanaco), podľa ktorej nesie civilizácia aj názov. Keďže Tiwanaku nemali písmo, ich pôvodný názov nie je známy.
Mesto sa nachádza na území dnešnej Bolívie zhruba 20 kilometrov od jazera Titicaca v nadmorskej výške 3800 metrov nad morom. Je tak najvyššie položeným hlavným mestom dávnych civilizácií.
Nálezisko je jednou z najznámejších pamiatok Južnej Ameriky. Archeológovia tu objavili zdobenú keramiku, monumentálne stavby a megality. V čase najväčšieho rozmachu, okolo roku 800 nášho letopočtu, mohli na mieste žiť desaťtisíce ľudí.
Vedci vedia, že vplyv a kontrola Tiwanaku ľudí siahali oveľa ďalej od jazera Titicaca. Nezhodujú sa v tom, akú moc mala táto predinkská kultúra nad vzdialenejšími miestami.
Viac môže prezradiť práve nález nového chrámu. Od hlavného mesta Tiwanaku je vzdialený viac ako 200 kilometrov.
Toto miesto bolo dlhé roky známe domorodým farmárom, no výskumníci ho prebádali až teraz.
S použitím satelitov a preletov dronov sa im podarilo odhadnúť približný tvar dávnej stavby. Starodávny chrám nazvali Palaspata. Dnes je z neho na povrchu vidno iba obrys obvodovej steny.
Na dĺžku mal zhruba 125 metrov a na šírku 145. Vnútri bol rozdelený na 15 štvorcových izieb, ktoré obkolesovali vnútorný dvor. Architektonické prvky sa podobajú na tie používané pri jazere Titicaca.
Na území chrámu objavil výskumný tím aj množstvo úlomkov pohárov typu keru. Tieto starodávne poháre sa používali na pitie alkoholu, a to najmä nápoja čiča, tradičného kukuricového piva. Ich objav naznačuje, že miesto slúžilo na oslavy a veľké stretnutia.
Úlomok pohára keru, z ktorého miestni ľudia pili tradičné kukuricové pivo čiča. (zdroj: José Capriles / Penn State)Náboženstvo a obchod
Ukázalo sa, že pre civilizáciu Tiwanaku mal chrám strategickú polohu.
V ich čase sa na tomto mieste spájali tri hlavné obchodné cesty. Každá viedla do úplne odlišného ekosystému: úrodných vysočín pri jazere Titicaca na severe, suchej náhornej plošiny Altiplano ideálnej na chov lám na západe a do úrodného údolia Cochabamba na východe.
„Mohlo to byť dobré strategické kontrolné stanovisko, ktoré nielen riadilo tok tovaru v ekonomickom a politickom zmysle, ale robilo tak aj prostredníctvom náboženstva, a preto je to chrám,“ hovorí antropológ.
Zdá sa, že chrám bol postavený na rituály spojené s jarnou rovnodennosťou. Náboženský účel stavby je zrejmý z toho, aký význam malo miesto pre obchod a distribúciu úrody.
„Väčšina ekonomických a politických transakcií musela byť sprostredkovaná božstvom, pretože to bol spoločný jazyk, ktorý uľahčoval spoluprácu rôznych jednotlivcov,“ hovorí Capriles.
DOI: 10.15184/aqy.2025.59
