Záhadná choroba začala zabíjať morské hviezdice pred 12 rokmi. Od Mexika až po Aljašku ich dodnes zahynulo už viac ako päť miliárd.
Na tele sa im objavovali rany, až im napokon odpadli celé ramená. Mŕtve živočíchy vyzerali, ako keby sa roztiekli.
Vedci teraz konečne zistili, čo presne vyhubilo morské hviezdice. O zisteniach píšu vo vedeckom časopise Nature Ecology and Evolution.
Jedna z najväčších
Hviezdice, odborne nazývané hviezdovky, majú zvyčajne päť ramien. Niektoré druhy ich však môžu mať až nad dvadsať. Sfarbenie majú od oranžovej cez fialovú až po zelenú.
Pri masovom úhyne, ktorý sa začal v roku 2013 a trvá dodnes, bolo zasiahnutých viac ako dvadsať druhov.
Najväčšie straty má druh Pycnopodia helianthoides. Je jednou z najväčších na svete – jej ramená, ktorých môže mať 16 až 24, môžu mať rozpätie až jeden meter. Pre chorobu prišla o deväťdesiat percent populácie.
„Je to naozaj hrozné,“ povedala pre tlačovú agentúru AP ekologička Alyssa Gehmanová z Inštitútu Hakai v Kanade, ktorá pomáhala zistiť príčinu.
Prvé výskumy naznačovali, že za úhynom hviezdoviek môže byť densovírus. Neskôr sa však ukázalo, že tento vírus je v skutočnosti bežným obyvateľom zdravých hviezdoviek a s chorobou nesúvisí.
Skutočného vinníka nevedeli vedci nájsť preto, že vždy skúmali vzorky tkaniva morských hviezdoviek, ktoré už neobsahujú celómovú tekutinu. Ide o telesnú tekutinu, ktorá u hviezdoviek obklopuje orgány.
V nej teraz vedci objavili baktériu Vibrio pectenicida.
Prečo presne začala v roku 2013 masovo hubiť hviezdovky, nie je známe. Jednou z hypotéz je, že baktéria sa môže premnožiť v teplejších moriach pod vplyvom klimatickej zmeny. Navyše hviezdovky môžu byť za takýchto podmienok zraniteľnejšie.
Možné však je, že za epidémiu môže objavenie ničivejšieho kmeňa baktérie.
Premnožené ježovky
Vibrio pectenicida napáda aj larvy mušle hrebenatky – svätojakubskej mušle. Vďaka tomu, že vedci už poznajú pôvodcu choroby, môžu lepšie chrániť zostávajúce hviezdovky.
Napríklad môžu otestovať, ktoré sú ešte zdravé a tie premiestniť alebo chovať v zajatí. Neskôr by ich preniesli na miesta, kde vyhynulo najviac hviezdoviek.
Je tiež možné, že niektoré hviezdovky majú voči baktérii prirodzenú imunitu. Tie by mohli pomôcť odhaliť možný liek proti chorobe.
Záchrana hviezdoviek Pycnopodia helianthoides je dôležitá, pretože majú v ekosystéme významnú rolu.
„Keď ich vidíte, vyzerajú celkom nevinne, ale jedia takmer všetko, čo žije na dne oceánu,“ povedala Gehmanová. „Sú to nenásytní jedáci.“
Požierajú najmä nadbytočné ježovky, ľudovo nazývaných morských ježkov. Tie sa na niektorých miestach, kde ubudlo najviac hviezdoviek, premnožili a požrali veľkú časť dôležitých chaluhových lesov. Chaluhové či kelpové lesy sú pritom domovom aj potravou pre mnohé ryby, morské vydry či tulene.
DOI: 10.1038/s41559-025-02797-2
