POMPEJE. Nové archeologické vykopávky v Pompejach naznačujú, že mesto bolo po výbuchu sopky Vezuv v roku 79 znovu obývané, napísala agentúra AFP.
Erupcia sopky čiastočne zničila a pochovala mesto vrstvou popola a pemzy, časť mesta sa tak uchovala takmer nedotknutá.
V rímskom meste Pompeje, ktoré sa nachádzalo na úpätí sopky Vezuv, žilo viac ako 20-tisíc ľudí, kým ho z veľkej časti zničila erupcia vulkánu.
Niektorí obyvatelia však po skaze mesta nemali prostriedky na to začať znovu inde, preto sa rozhodli zostať v zdevastovanej oblasti. Pridali sa k nim ďalší ľudia bez domova, ktorí tam prišli. V Pompejach hľadali nielen nový domov, ale tiež dúfali, že v sutinách mesta nájdu cenné predmety.
"Na základe archeologických poznatkov možno usúdiť, že išlo o neformálne obydlia, kde ľudia žili v ťažkých podmienkach bez infraštruktúry a bez služieb, ktoré boli typické pre rímske mestá," píše sa v tlačovom vyhlásení archeológov.
Podľa nich túto oblasť ľudia úplne opustili v piatom storočí.
Vyššie poschodia domov, ktoré zostali stáť aj po katastrofe, sa stali znovu obývateľnými a prízemie sa premenilo na pivnice s pecami a mlynmi.
Pompeje boli po roku 79 podľa vedúceho tamojších vykopávok Gabriela Zuchtriegeho podobné dnešným chudobným obydliam v Brazílii, ktorým sa hovorí favely, píše AFP.
Zároveň však trosky v tom čase stále pripomínali Pompeje, ktoré existovali pred výbuchom Vezuvu.
Domnienky o znovuobývaní Pompejí sa už v minulosti objavili, ale až do dneška ich nikto nebral veľmi vážne, píše AFP.
Veľkolepé zničenie mesta v roku 79 bolo totiž podľa Zuchtriegeho to hlavné, čím sa ľudia zaoberali.
Pompeje, ktoré sú na zozname UNESCO, sa rozkladajú asi na 22 hektároch, z čoho takmer tretina je dodnes zasypaná nánosom usadenín.
