To, že zemiak pochádza z Ameriky, ste už zrejme počuli. Jeho genetická minulosť vás však možno prekvapí.
Zemiaky sa totiž vyvinuli z predchodcu paradajky. Nová rastlina dokázala spojením špecifických génov vytvárať hľuzy, ktoré sú dnes jednou z najdôležitejších potravín sveta.
O minulosti zemiakov píšu vo vedeckom časopise Cell.
Matka paradajka
Už pred miliónmi rokov v Andách v Južnej Amerike rástla rastlina Solanum etuberosum, ide v podstate o divý zemiak. Jej modernejšia verzia existuje aj dnes, ale veľa úžitku by ste z tejto rastliny nemali.
Botanická ilustrácia rastliny Solanum etuberosum. (zdroj: Edwards, Sydenham)Nemá totiž zhrubnuté podzemné stonky- hľuzy. Ak by ste ju vytrhli zo zeme, ani by ste nevedeli, že má niečo spoločné s obľúbeným zemiakom.
Vedci vedeli, že divý zemiak a zemiak sú si príbuzné. V genetickej skladačke však čosi chýbalo. Rozhodli sa preto pozrieť na paradajku.
Hoci nemá hľuzy, má veľmi podobný genetický profil a pomohla odhaliť, prečo má dnešný ľuľok zemiakový zhrubnuté podzemné časti.
„Spolu s baklažánom a tabakom patria do rovnakej čeľade rastlín, ale paradajka, zemiak a etuberosum sú si geneticky najbližšie," vysvetlil pre denník Guardian autor štúdie San-wen Chuang, prečo sa rozhodol zamerať práve na paradajku.
Vedci skúmali viac ako 500 genómov z rôznych odrôd zemiaka, divého zemiaka a paradajky. Zistili, že pre vznik škrobovitých hľúz boli dôležité dva gény: SP6A, ktorý sa nachádza v paradajke, a IT1 nájdený v etuberosum.
Žiadny z týchto génov sám osebe nedokáže vytvoriť hľuzy. Keď sa však spoja, podobne ako v zemiaku, naštartujú proces, ktorý vedie k zhrubnutiu podzemnej stonky a vytvoreniu jedlých hľúz.
