Júl bol vo vesmírnom prieskume plný prvenstiev. Nielenže sa astronómom podarilo prvýkrát odfotiť zrod planetárneho disku či potvrdiť hypotézu o vzniku netradičných supernov, do vesmíru sa dostal aj úplne prvý piroh v histórii.
Dvojitý výbuch
Väčšina supernov je výbušným koncom masívnych hviezd. Existuje však jeden typ týchto vesmírnych výbuchov, pri ktorom je hlavným aktérom biely trpaslík - malé neaktívne jadro po vyhorenej hviezde podobnej nášmu Slnku.
Vedci ich označujú ako supernova typu Ia.
„Výbuchy bielych trpaslíkov zohrávajú v astronómii kľúčovú úlohu,“ hovorí Priyam Dasová, ktorá viedla štúdiu publikovanú v časopise Nature Astronomy.
O supernovy typu Ia sa opiera väčšina poznatkov o rozpínaní vesmíru, ich jas pomáha astronómom merať dlhé vesmírne vzdialenosti. Navyše sú tieto výbuchy primárnym pôvodcom železa na našej planéte aj v našej krvi.
„Napriek ich významu však dlhoročná záhada presného mechanizmu, ktorý spúšťa ich výbuch, zostáva nevyriešená,“ dodáva Dasová.
Všetky modely supernovy typu Ia pracujú s domnienkou, že k nim dochádza v binárnej hviezdnej sústave. Aspoň jedna z hviezd musí byť biely trpaslík. Ak je blízko svojej hviezdnej sestry, môže od nej kradnúť materiál.
V určitom momente dosiahne kritickú hmotnosť a vybuchne. Existuje však hypotéza, že niektoré supernovy Ia by lepšie vysvetlil dvojitý výbuch. Podporuje ju aj nový výskum, ku ktorému majú aj dôkaz v podobe záberu supernovy SNR 0509-67,5.
V takomto prípade okolo seba biely trpaslík vytvára akúsi prikrývku z nahromadeného hélia, ak dosiahne nestabilný bod, plyn sa môže vznietiť. Táto prvotná explózia potom vyvolá rázovú vlnu, ktorá sa šíri okolo trpaslíka a do jeho vnútra, čím spustí druhý výbuch v jadre hviezdy. Nakoniec vznikne supernova.
Mačacia labka
Tieto obrovské hviezdne jasličky dostali prezývku Mačacia labka pre netradičný vzhľad. V skutočnosti ide o hmlovinu NGC 6334. Webbov teleskop sa zameral na jeden z vankúšikov tejto labky a odhalil, že sú zložené z prachu, plynu a mladých hviezd.
Záber je oslavou tretieho roka vedeckých operácií najvýkonnejšieho vesmírneho ďalekohľadu.
V hornej časti záberu v strede sa nachádza štruktúra prezývaná Opera. Za modrú žiaru v tejto oblasti môžu zrejme jasné hviezdy v jej spodnej časti alebo iný zdroj skrytý za tmavohnedým prachom.
V strede záberu sú medzi hnedým prachom roztrúsené červené chumáče. Označujú oblasti, kde prebieha rozsiahla tvorba hviezd, hoci ich na zábere dobre nevidieť.
V pravom hornom rohu vidno jasný, červeno-oranžový ovál. Nízky počet hviezd naznačuje, že ide o hustú oblasť, v ktorej sa iba začína proces vedúci k zrodu hviezd.
Zrod hviezdnej sústavy
V polovici júla vyšla v časopise Nature pozoruhodná štúdia. Vedci v nej opisujú pozorovania rodiacej sa hviezdnej sústavy.
Hviezda HOPS-315, pri ktorej videli vznik pevných planetárnych materiálov, je od nás vzdialená 1300 svetelných rokov v súhvezdí Orion.
