Turínske plátno, na ktorom vidno zdanlivú podobizeň nahého muža, je zrejme najskúmanejšou tkaninou v histórii ľudstva.
Jedna hypotéza totiž hovorí, že do ľanového plátna zabalili po smrti Ježiša Krista. Potvrdiť je to ťažké, navyše viaceré výskumy plátna naznačujú, že v skutočnosti pochádza zo 14. storočia a ide o umenie.
Vedci teraz skúmali, ako by v skutočnosti vyzeral odtlačok tela zabaleného do podobnej látky. Ich výsledky zverejnené v časopise Archaeometry naznačujú, že odtlačok zrejme nevznikol pri zabalení reálnej osoby.
Stredoveký pigment
Prvé zmienky o Turínskom plátne pochádzajú z roku 1354. V tomto roku vystavovali kus látky v kostolíku vo francúzskej dedinke Lirey. Už v tom čase niektorí kritici plátno považovali za podvrh.
Náboženskí predstavitelia však plátno ďalej vystavovali, svoj domov našlo v katedrále v Turíne, podľa ktorej získalo aj svoj názov. Katolícka cirkev dnes neschvaľuje ani neodmieta domnienku, že v plátne bol zabalený Ježiš Kristus.
Keď sa na plátno začali pozerať vedci v 20. storočí, hneď sa im čosi nezdalo. V roku 1978 napríklad forenzný expert Walter McCrone odobral vzorky a naznačil, že v skutočnosti ide o červený pigment, nie o krv. Išlo o prvý dôkaz, že plátno môže byť umeleckým výtvorom.
O desať rokov neskôr zas tri nezávislé výskumné tímy podrobili plátno rádiokarbónovej metóde datovania, pri ktorej sa stanovuje vek organických látok podľa polčasu rozpadu izotopov uhlíka. Ich výsledky ukázali, že plátno pochádza z obdobia medzi rokmi 1260 až 1390.
Odporcovia týchto výsledkov však argumentovali, že na skúmanie mohli vedci vybrať nevedomky vzorky, ktoré pochádzali z novodobejších záplat, prípadne boli kontaminované. Experti tieto výhrady odmietajú.
Obraz Turínskeho plátna (v strede). Vľavo je prekrytý s modelom odtlačku tela a vpravo s odtlačkom sochy s nízkym reliéfom, ktorý viac zodpovedá reálnemu plátnu. (zdroj: Archaeometry (2025). DOI: 10.1111/arcm.70030)Nízky reliéf
Už v roku 2018 jeden výskum naznačil, že škvrny na Turínskom plátne nezodpovedajú tomu, ako by krv tiekla po reálnom ukrižovaní. Prikláňali sa k tomu, že plátno je umeleckým dielom.
Túto hypotézu podporuje aj nový výskum. Obraz nahého muža podľa neho vznikol tak, že do plátna zabalili sochu s nízkym reliéfom a ľan následne natreli pigmentom.
Hlavný autor nového výskumu Cícero Moraes sa zaúča v odbore historickej rekonštrukcie tvárí. Keď sa pozeral na Turínske plátno, čosi mu na ňom nesedelo. Odtlačok podľa neho nezodpovedal reálnej anatómii.
Rozhodol sa preto zrekonštruovať dva rôzne spôsoby, ako mohol odtlačok vzniknúť. Pomocou počítačového softvéru porovnal, ako by vyzerala látka omotaná okolo 3D modelu ľudského tela v porovnaní s plátnom položeným na soche s nízkym reliéfom.
Ukázalo sa, že odtlačok tela na látke by bol omnoho širší a roztiahnutý, ako ho vidno na skutočnom Turínskom plátne. Naopak, odtlačok reliéfnej sochy sa vysoko zhoduje s odtlačkom na plátne.
Hoci výskum neodpovedá na otázku o datovaní plátna, výrazne podporuje hypotézu o tom, že Turínske plátno je dielom umelca. V období stredoveku, do ktorého datujú plátno viaceré výskumy, boli navyše nízke reliéfy (basreliéfy) veľmi populárne.
„Táto práca ponúka nový pohľad na pôvod obrazu Turínskeho plátna. Zároveň ukazuje, ako môžu digitálne technológie pomôcť pri riešení alebo odhaľovaní historických záhad a prepájať vedu, umenie a technológie pri spoločnom hľadaní odpovedí,“ napísal v štúdii Moraes.
DOI: 10.1111/arcm.70030
