Smartfóny sú čoraz častejšie súčasťou života detí. Mnohé na nich pozerajú rozprávky, no vo vyššom veku už slúžia aj na spojenie so spolužiakmi.
Rodičia, ktorí nechcú ublížiť spoločenskému životu dieťaťa alebo s ním chcú byť v rýchlom spojení, často dávajú svojim potomkom smartfón už v ranej puberte.
Deti, ktoré dostanú smartfón pred dovŕšením trinástich rokov, však môžu mať v dospelosti horšie duševné zdravie.
Naznačuje to rozsiahly výskum na vzorke viac ako stotisíc mladých ľudí z celého sveta, ktorý zverejnili v časopise Journal of Human Development and Capabilities.
Dozviete sa:
- koľko času trávia deti na smartfónoch,
- čím smartfón škodí najviac,
- aké duševné prejavy sú častejšie u detí, ktoré dostali smartfón pred 13. narodeninami,
- ako smartfóny vplývajú odlišne na dievčatá a chlapcov,
- čo by mali rodičia robiť, keď dajú dieťaťu prvý smartfón.
Hodiny na obrazovke
Generácia Z, narodená v rokoch 1997 až 2012, je prvou, ktorá vyrastá so smartfónmi a sociálnymi médiami od útleho detstva. Obrazovky a smartfóny nemusia byť iba zlé. Závisí však, ako dlho ich deti používajú a čo na nich robia.
Deti a tínedžeri dnes trávia esemeskovaním, používaním sociálnych sietí či hraním hier na smartfóne aj niekoľko hodín denne. Minuloročný český výskum ukázal, že od trinásť do sedemnásť rokov sú na smartfóne viac ako štyri hodiny denne. Niektorí obrazovku zapínali až 75-krát denne.
Hodiny na telefónoch však čoraz viac trávia aj mladšie deti, ktoré sú najviac zraniteľné.
Ak deti vlastnili smartfón už v dvanástich rokoch alebo skôr, v ranej dospelosti (18 až 24 rokov) mali vyššie riziko výskytu samovražedných myšlienok, agresivity, odpojenia od reality či zníženého sebavedomia.
Negatívne účinky sú do veľkej miery spojené najmä so skorým prístupom k sociálnym sieťam ako Instagram či TikTok. Rolu však zohráva aj vyššie riziko kyberšikanovania, narušený spánok či zhoršené rodinné vzťahy.
