Môžete mať šťastie. Alebo aj nie.
Hovorieva sa, že dnes má zhruba každý piaty pár problémy s počatím dieťaťa. Dôverujme veľkým štatistikám, no moja osobná, nerelevantná anekdotická skúsenosť hovorí, že ten problém je väčší. A takmer každý pár v mojom okolí zápasil, zápasí alebo zápasiť bude.
Niektorí majú za sebou množstvo pokusov o asistovanú reprodukciu, iným už lekári povedali, že deti mať nebudú; objavujú sa aj spontánne potraty sprevádzané rokmi nenaplnených nádejí. Je to emočne vyčerpávajúce, ľudsky ťažké a hrozné intímne – s ľuďmi sa o tom začnete otvorene rozprávať zväčša až vtedy, keď sa sami začnete pripravovať na rodičovstvo.
Vtedy začnete premýšľať aj nad rizikami.
O tejto téme sa dajú popísať stovky strán, no s rastúcim vekom rodičov rastie aj riziko ochorení. Nevraviac, že niektoré z nich sú fatálne.
Napríklad, keď máte problém s mitochondriami. Tieto bunkové elektrárne dodávajú energiu našim telám a sú dôvodom, prečo potrebujeme dýchať. Ak nefungujú a táto chyba sa prenesie na dieťa, novorodenec môže do niekoľkých dní umrieť alebo – a to aj v tom lepšom prípade – si bude dieťa niesť ťažké následky po celý život.
Našťastie dnes existujú metódy, ktoré umožňujú tieto riziká obísť. Práve teraz lekári informovali o prvých ôsmich detičkách, ktoré sa narodili zdravé a bez týchto dedičných ťažkostí.
Podstatou zákroku je umelé oplodnenie, pri ktorom sa pracuje s embryami vrátane embrya darkyne a dieťatko má vo výsledku DNA nielen rodičov, ale nesie drobné stopy genetickej informácie aj tretieho človeka.
Lenže to je vraj problém.
Všade inde okrem Británie to je kontroverzná metóda, etická sivá zóna – a ja nerozumiem prečo. Stačilo by vám stráviť zopár minút úprimným rozhovorom s párom, ktorý chce, a nemôže mať deti, nevraviac s takým, ktorého dieťa môže do pár dní umrieť na smrteľné dedičné ochorenie alebo aj v tom lepšom prípade skončiť s ťažkým postihnutím.
Povedzte im, že im môžete garantovať zdravé deti. A potom im hovorte niečo o mama, tata a nejakom prirodzenom poriadku. Je neuveriteľné, že v roku 2025 sa reálne bavíme o zákazoch umelého oplodnenia, o zákaze náhradného materstva a rozprávame do životov ľuďom, ktorí roky zažívajú nešťastie, frustráciu a hnev. A tvrdíme im, že my s našimi mravnými kompasmi postavenými na tisícročných príbehoch vieme lepšie.
Možno to teraz vnímam citlivejšie - aj keď my sme tí, čo mali šťastie.
Len autenticky nechápem tú zamindrákovanú drzosť, keď toto šťastie nechceme dopriať iným.
Objav týždňa: bábätko s DNA troch ľudí
Ilustračné foto. (zdroj: Adobe Stock)Vo Veľkej Británii sa narodilo osem zdravých bábätiek, pri ktorých vedci využili relatívne novú technológiu „trojrodičovského“ umelého oplodnenia. Deti totiž v sebe nesú DNA po troch ľuďoch.
Dôvodom je, že takýmto spôsobom sa môžu vyhnúť niektorým smrteľným dedičným ochoreniam, ktorých príčinou sú nefunkčné mitochondrie.
Princípom technológie je kombinácia vajíčka a spermie od rodičov s ďalším vajíčkom od darkyne. Lekári najskôr spermiami otca umelo oplodnili vajíčko matky aj vajíčko darkyne, vybrali jadrový materiál (takzvané pro-nukleá) a nahradili jadrový materiál v ranom embryu darkyne. Výsledkom je embryo so zdravými mitochondriami: deti vďaka zásahu vedcov a lekárov ponesú približne 0,1 percenta DNA darkyne.
Odborníci zdôrazňujú, že táto technológii je v Británii legálna už desaťročie, no až teraz sa narodili deti bez dedičných problémov, ktoré sa prenášajú po matkinej línii. Bábätká sa zároveň vyvíjajú normálne.
Krátke správy z vedy
Medzihviezdny objekt 3I/Atlas môže byť najstaršou kométou, aké sme dosiaľ pozorovali. Teleso môže byť dokonca staršie, ako je naša slnečná sústava, a to až o tri miliardy rokov. Naznačuje to trajektória tohto objektu, pochádzať by totiž mohol z regiónu so starými hviezdami.
V jazerách na Saturnovom Titane sa môžu tvoriť štruktúry pripomínajúce bunky. Naznačuje to NASA napriek tomu, že jazera na Titane neobsahujú vodu, ale kvapalné uhľovodíky ako metán a etán. Štúdia totiž ukazuje, ako by sa s našimi znalosťami atmosféry a chémie mesiaca mohli takéto vezikuly vytvárať.
Umelá inteligencia narazila na stovky potenciálnych látok, ktoré by mohli poslúžiť ako antibiotiká. Nachádzajú sa v jedoch hadov, škorpiónov či pavúkov a mohli by pomôcť s rezistenciou na naše lieky.
