Ja som sa to na škole učil ešte nejako takto.
Zázrak, jupíjou, človek zahodil ten starý, primitívny, necivilizovaný spôsob života a stal sa moderným pánom planéty. Zrazu z temného obdobia prehistórie vykročil ráznym krokom vpred, prestal byť odkázaný na plody a plodiny voľne rastúce v prírode, prekonal neistotu lovu a stal sa prvým piľnim domajším a poľnim hospodárom.
Skrátka, začali sme pestovať a začali sme chovať a výsledkom je dnešný svet.
Akurát to nie je pravda, a tento proces takto neprebehol. Najmä to bol proces: žiadna skoková udalosť v dejinách ľudstva. Trvalo to všelikde aj stáročia, niekedy aj tisícročia, často to bývalo rôznou kombináciou odlišných aktivít, bývalo to sezónne a občas sa komunity rozhodli, že na celé poľnohospodárstvo sa môžu... a pri zbere a love im bude predsa len lepšie.
Dokonca nie je ani pravda, že neolitická revolúcia bola nevyhnutným predpokladom vzniku komplexnejších spoločností, nebodaj sídlisk alebo náboženstiev. Poznáme dávne rituálne miesta v dnešnom Turecku, ktoré vybudovali dávno pred poľnohospodárstvom, rovnako ako rozsiahle sídliská s (prinajmenšom dočasne) tisíckami obyvateľov pred pestovaním a chovom.
Nakoniec však poľnohospodárstvo našu planétu ovládlo (technicky stále žijeme v čiastočne zmiešanom modeli, hubári potvrdia). A to prinieslo kopu výhod, ale aj množstvo problémov. Napríklad ochorenia.
Rozsiahla genetická analýza – je objavom tohto týždňa - teraz ukázala, že množstvo nových chorôb sa na človeka prenieslo zo zvierat, ktorými sa naši predkovia rozhodli obklopovať. Niekedy pred viac ako šesťtisíc rokmi náš genóm začal niesť stopy po patogénoch, ktoré sa predtým u človeka nevyskytovali.
Takáto zoonóza funguje dodnes: dokonca sa odhaduje, že až dve tretiny nových ochorení majú pôvod v prenose zo zvieraťa na človeka. Naposledy bol takýmto veľkým problémom koronavírus, no vedci aj lekári upozorňujú, že nie je otázkou či, ale kedy nastane ďalší preskok.
A on príde.
Takže aj keď ja som sa to ešte učil zjednodušene, neolitická revolúcia zase nebola až tak revolúciou, skôr postupným prerodom. S nespornými výhodami, ale aj množstvom problémov.
Objav týždňa: Chov zvierat priniesol choroby
Neolitická revolúcia priniesla zásadné zmeny do nášho spôsobu života. A to vrátane chorobopisu.
Nová veľká genomická analýza ukazuje, že zhruba pred 6500 rokmi nastali naraz dve udalosti: ľudia začali vo veľkom chovať rôzne druhy dobytka, a zároveň sa u nás rozšírili ochorenia, ktoré predtým postihovali iba zvieratá. Medzi tieto patogény dokonca patria mikróby, ktoré spôsobujú lepru a mor.
Výskumníci už roky špekulovali o tejto súvislosti. Až teraz ju však potvrdil výskum a dáta. Zároveň sú varovaním pred budúcimi nákazami. Odhaduje sa, že väčšina nových ochorení má pôvod v prenose zo zvieraťa na človeka.
Štúdia: The spatiotemporal distribution of human pathogens in ancient Eurasia, Nature
Krátke správy z vedy
Už neandertálci prevárali kosti, aby sa tak dostali k zásobám tuku. Dosiaľ sa pritom vedelo, že takýto proces využívali moderní ľudia pred 28-tisíc rokmi. Neandertálci to však dokázali najmenej o stotisíc rokov skôr.
Svetelné znečistenie má väčší vplyv na sociálne vtáky. Nový výskum naznačuje, že svetlo v noci má väčší vplyv na cirkadiáne rytmy takých operencov, ktorí sa združujú v skupinách. Výrazne totiž ovplyvňuje ich sociálne interakcie.
Dosiaľ najväčšia známa kométa z Oortovho mraku nie je nečinná. Astronómovia teraz zachytili molekulárnu aktivitu telesa C/2014 UN271 Bernardinelli-Bernstein. Kométa má 140 kilometrov a z jej jadra unikajú výtrysky oxidu uhoľnatého.
Odporúčam počúvať
Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom znovu vybrali za kosatkami a zistili sme, čo robí s našimi schopnosťami využívanie umelej inteligencie.
Podcast Vizita sa zase pozrel na roztrúsenú sklerózu. V novej epizóde sa Denisa Prokopčáková rozprávala s Renátou Danekovou, ktorej lekári diagnostikovali roztrúsenú sklerózu, keď mala 21 rokov.
Odporúčam čítať
Zvyčajne nad tým neuvažujeme, no klony sú už bežne okolo nás. Teda ak príde na zvieraciu ríšu, špeciálne na tie zvieratá, ktoré konzumujeme či s nimi súťažíme. Ako to celé funguje, opisuje magazín The Atlantic vo fascinujúcom texte Ako zvnútra vyzerá bizarný, prekvapivo rutinný biznis klonovania zvierat.
