Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz
Obmedzenie príjmu energie v strave o 20 až 40 percent sa považuje za jeden z najspoľahlivejších receptov na predĺženie života. Prvýkrát sa ho podarilo aplikovať na laboratórnych potkanoch v roku 1935.
Následne sa ukázalo, že energeticky chudobnejšia strava brzdí starnutie rôznorodých organizmov od kvasiniek cez octové mušky až po opice.
Mnohé nasvedčuje tomu, že nízkokalorická strava predlžuje život aj ľuďom. Kto by však chcel roky navyše za cenu trvalého "hladovania"? Vedci preto hľadajú prijateľnejšie prostriedky.
"Zisťovali sme, či by lieky, ktorým sa pripisuje spomalenie starnutia, mali rovnaký účinok ako obmedzenie kalórií," vysvetľuje Edward Ivimey-Cook z Glasgowskej univerzity.
Výskumníci si vybrali dva lieky s povesťou "elixírov mladosti" - rapamycin, ktorý bol vyvinutý na tlmenie nadmernej aktivity imunitného systému po transplantácii obličiek, a metformin, používaný pri cukrovke 2. typu.
Vedci zozbierali údaje zo 167 štúdií, v ktorých jeden z týchto liekov užívali zástupcovia niektorého z ôsmich živočíšnych druhov od akváriových rýb až po opice. Výsledky týchto štúdií potom porovnali s experimentmi, v ktorých sa zvieratám predlžoval život zníženým príjmom energie v potrave.
Rapamycin predĺžil život všetkých ôsmich druhov stavovcov v miere porovnateľnej s účinkami hladovania a rovnako dobre pôsobil u samcov aj samíc.
Metformin nedosahoval ani zďaleka taký účinok ako predĺženie života pri hladovaní.
Ivimey-Cook a jeho kolegovia uverejnili výsledky svojej štúdie vo vedeckom časopise Aging Cell. Dospeli k záveru, že hoci účinky rapamycinu môžu byť pozitívne, pri jeho prípadnom zavádzaní môže byť na mieste určitá opatrnosť.
Ani zníženie príjmu energie v potrave, ani použitie rapamycinu nemá rovnaký účinok na všetky zvieratá. V závislosti od dedičných dispozícií im tieto elixíry mladosti môžu nielen predĺžiť, ale, žiaľ, aj skrátiť život. Každý človek jednoducho nemá pre tieto metódy potláčania procesu starnutia vhodné gény.
