Spolu s ňou píšu svadobné sľuby, niektorým pomáha vypracovať zadania do školy a iní už bez nej nenapíšu ani e-mail.
Umelá inteligencia sa prevŕtala do bežných činností mnohých ľudí. Vplyv jej používania na mozog a premýšľanie sa však zatiaľ iba začína skúmať.
Nedávna štúdia z Massachusettského technologického inštitútu priniesla znepokojujúce výsledky. Štúdia je jedna z prvých, ktorá skúma „kognitívne náklady“ používania rozsiahlych systémov umelej inteligencie, ktoré sa nazývajú veľké jazykové modely.
Zleniveli
Štúdia zatiaľ neprešla recenzným konaním, teda ešte nevyšla ani vo vedeckom časopise. Jej autori výsledky v plnom rozsahu zverejnili na webe arXiv.
V rámci výskumu rozdelili 54 účastníkov, ktorí mali od 18 do 39 rokov, do troch skupín. Každá skupina mala za úlohu napísať esej na rovnakú tému. Rozdiel bol v tom, aké nástroje mohli pri písaní využiť.
Prvá skupina mohla používať len svoj mozog. Druhá mohla využívať vyhľadávač od Googlu a tretia mohla pri písaní pracovať s ChatGPT.
Pri písaní boli dobrovoľníci napojení na elektroencefalograf (EEG), ktorý meria aktivitu mozgu. Skupina, ktorá používala ChatGPT, mala najnižšiu mozgovú aktivitu. Jej členovia dosahovali slabé výsledky na neurálnej, lingvistickej aj behaviorálnej úrovni.
Výskum trval niekoľko mesiacov, počas ktorých účastníci písali niekoľko 20-minútových esejí. Postupom času ChatGPT skupina zlenivela a ku koncu už mnohí iba kopírovali odseky, ktoré im umelá inteligencia naservírovala.
