Desiatky rokov ju rybár ukrýval na dne studne, až kým jeho rodina lebku v roku 2018 neodovzdala vedcom.
O niekoľko rokov neskôr vyvolal čínsky výskum rozruch medzi vedcami. Lebka podľa autorov mohla patriť dosiaľ neznámemu druhu človeka - nazvali ho dračí človek.
Dlho ukrývaná lebka však podľa nových zistení nepatrí neznámym predkom.
Ukázalo sa, že patrila denisovanovi - príbuznému moderného človeka, ktorého genetickú informáciu vidno aj v DNA dnešných ľudí, najmä v ázijských regiónoch. Ide tak o prvú zachovalú lebku tohto druhu archaického človeka.
Výskumy vyšli v časopisoch Cell a Science.
Zubný kameň
Keď v roku 2021 vedci prvýkrát opísali veľkú lebku s hrubými nadočnicovými oblúkmi a masívnou čeľusťou, mysleli si, že patrí dovtedy neznámemu druhu človeka - homo longi (longi znamená v čínštine drak, preto dračí človek, pozn. red.).
Už vtedy však viacerí paleoantropológovia s týmito závermi nesúhlasili. Argumentovali tým, že výsledky vychádzali iba z morfologických znakov, teda tvaru lebky, a nie z genetických dôkazov.
DNA sa však z kostí lebky nedarilo získať.
Genetička Čchiao-mej Fu sa namiesto lebky zamerala na zuby - teda konkrétne jedinú stoličku, ktorá sa v čeľusti zachovala. Z nej sa podarilo zoškrabať kúsok fosilizovaného zubného kameňa, ktorý obsahoval stopy DNA.
Archaická DNA sa zhodovala s genetickou informáciou z predošlých nálezov denisovanov. Zdá sa, že jedinec, ktorému lebka patrila, pochádzal ešte zo starej línie týchto pravekých ľudí, ktorí obývali Sibír.
V druhom výskume, ktorý taktiež viedla Čchiao-mej Fu, skúmali aj staroveké proteíny získané zo zubu. Tie sa môžu zachovať aj tam, kde sa nenájde DNA. Proteíny sa štruktúrou takisto zhodovali s údajmi o iných denisovanoch, ktorých doteraz vedci našli v oblasti od Tibetu až po Taiwan. Touto metódou vedkyňa potvrdila hodnovernosť svojej prvej štúdie.
„Keď zhrnieme tieto dve štúdie, je celkom jasné, že ide o denisovanského jedinca,“ hovorí pre magazín Science paleoantropológ Bence Viola.
Výskumníci získali DNA z malého množstva zubného kameňa na jedinej zachovanej stoličke lebky. (zdroj: Institute of Vertebrate Paleontology and Paleoanthropology of the Chinese Academy of Sciences)Tvár denisovanov
Až doteraz vedci skúmali denisovanov iba na základe niekoľkých úlomkov kostí, ktoré našli v jaskyniach po Ázii.
Sem-tam tieto úlomky pochádzali aj z čeľustí, prvá takmer neporušená lebka denisovana však môže úplne zmeniť naše poznatky o tomto vyhynutom homo.
Jedinečný tvar lebky napríklad môže pomôcť odhaliť príslušnosť ďalších nových nálezov, ale aj úlomkov, ktoré sa nachádzajú v depozitároch múzeí.
„Teraz máme tvár denisovanov, a to je úžasné,“ hovorí Viola.
„Tento dôkaz nám veľmi uľahčí život, pretože môžeme porovnávať vzorky s touto lebkou, nielen s fragmentmi a zubmi.“
Nové zistenia môžu viesť k tomu, že sa k denisovanom priradia aj staršie nálezy, ktoré sa doteraz nepodarilo zaradiť - prípadne boli zaradené mylne.
Pri pomenovaní druhov pritom platí pravidlo zachovania najskoršieho navrhovaného mena. Ak by sa teda k denisovanom priradil starší nález, ktorý už nesie iné meno, mohlo by dôjsť k ich premenovaniu, píše Science.
DOI: 10.1016/j.cell.2025.05.040
