Vývoju človeka stále poriadne nerozumieme.
Je to paradoxná situácia, no v pochopení najranejšieho vývinu človeka máme medzery. Dôvodov je viac, no kľúčovým z nich je, že z rôznych príčin (niekedy aj rozumných) považujeme experimenty dokonca aj s najranejšími fázami ľudského vývoja za morálne problematické.
Nevieme tak dostatočne skúšať, a následne aj pochopiť niektoré zo skorých fáz embryonálneho vývoja, vývoja tkanív i našich orgánov.
To má viaceré praktické dôsledky. Jedným z nich napríklad je, že dnes máme akútny nedostatok orgánov vhodných na transplantáciu pre pacientov. Keby sme lepšie rozumeli vývoju plodu, hypoteticky by sme si mohli takéto orgány vypestovať - a nemuseli čakať na darcov.
Takýto výskum však, samozrejme, napreduje. Minulý týždeň sa v Hongkongu odohralo výročné stretnutie Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek a vedci tam predstavili hneď niekoľko veľkých krokov vpred pri takomto výskume. Ich jadrom sú takzvané chiméry, v biológii organizmy, ktoré obsahujú bunky s rôznorodou genetickou informáciou.
Nás v tomto prípade zaujímajú najmä hybridy rôznych zvierat (zväčša myší alebo prasiat) a ľudských buniek.
Dva z prezentovaných výskumov boli mimoriadne zaujímavé: prvý je objavom tohto týždňa (technicky minulého). Výskumníkom sa totiž podarilo dopestovať zárodok ľudského srdca v prasacom modeli, v minulosti sa podarilo vytvoriť cievy či svalovinu. V takýchto prípadoch vstrekujú vedci upravené ľudské kmeňové bunky do zvieracieho embrya krátko po oplodnení a sledujú jeho vývoj.
Druhý výsledok bol prekvapením. Výskumníci z Texaskej univerzity experimentovali bez nejakých väčších očakávaní a v istom momente do plodovej vody gravidnej myši vstrekli organoidy ľudských čriev, pečene a mozgu a sledovali, čo sa stane. Na ich prekvapenie sa takéto ľudské bunky začali infiltrovať do embrya, dokonca na správne miesta.
