BRATISLAVA. Misia slovenskej vesmírnej družice GRBAlpha sa oficiálne skončila. Nanosatelit v tvare kocky s hranou dlhou len desať centimetrov letel na obežnú dráhu v marci 2021 a vydržal na nej viac ako štyri roky, čo je v kategórii takzvaných CubeSatov nadpriemer.
Nadpriemerný bol aj výkon, ktorý miniatúrny satelit podal – výrazne prekonal očakávania konštruktérov aj vedcov. Na orbite lovil záblesky gama žiarenia, čo je špeciálna disciplína, ktorú dovtedy zvládali len veľké vesmírne observatóriá za stámilióny eur.
Slovenská GRBAlpha to dokázala, hoci cena jej vývoja, konštrukcie a vynesenia na orbitu nepresiahla šesť cifier. Potvrdila tak novátorský technologický koncept, ktorý dosvedčil, že svetová veda sa dá vo vesmíre robiť aj za zlomok peňazí a inžiniersko-vedeckých kapacít najväčších agentúr, ako je NASA či európska ESA.
Družica zhorela v pondelok v neskorých večerných hodinách niekde nad západným pobrežím USA. Pre denník SME to potvrdil jej prevádzkovateľ, Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). Posledný kontakt so Zemou nadviazala vo výške zhruba len 160 kilometrov nad povrchom.
Dočítate sa:
- ako satelit prekonal aj najoptimistickejšie očakávania,
- čo sú záblesky gama žiarenia a prečo sú dôležité,
- prečo je úspech slovenskej misie dôležitý pre svetovú vedu,
- ako cenné dáta zbierala do poslednej chvíle,
- že misia by nevznikla bez širšej medzinárodnej spolupráce.
S malou dušičkou
GRBAlpha prezývajú aj „lovec gama zábleskov“ (Gama-Ray Bursts, skrátene GRB). Vznikajú, keď sa veľmi hmotné, rýchlo rotujúce hviezdy na konci svojho života gravitačne zrútia a premenia na neutrónovú hviezdu alebo čiernu dieru. Vznikajú aj pri splynutí dvoch neutrónových hviezd, keď zrejme taktiež vznikne čierna diera. Sledovanie týchto fenoménov je pre vedcov zaujímavé najmä kvôli skúmaniu pôvodu prvkov.
Úlohou misie GRBAlpha bolo otestovať špeciálny kremíkový detektor na zaznamenávanie týchto zábleskov, ako aj jeho degradáciu v čase.
Tvorcovia satelitu pred jeho štartom krotili očakávania. Sústredili sa na technické riešenie a samotné zachytenie gama záblesku by považovali skôr za radostný bonus, nie za podmienku úspechu misie.
Na svoje prekvapenie však miniatúrna družica prekonala očakávania vo všetkých ohľadoch. Už po necelom pol roku sa stala historicky prvým CubeSatom, ktorému sa podarilo detegovať gama záblesk. Odvtedy vedecké úspechy pribúdali. Satelit zachytil 127 gama zábleskov a približne rovnaký počet zábleskov zo Slnka. Dovedna tak zaznamenal cez 250 úspešných detekcií, medzi ktoré patrili aj záblesky z magnetarov (neutrónové hviezdy s extrémne silným magnetickým poľom) či takzvanej röntgenovej dvojhviezdy.
„Keď sme GRBAlfu vypustili, tak sme počítali, že to bude technologický experiment, kde budeme overovať tie kremíkové detektory – ako fungujú vo vesmíre. Avšak nakoniec sa z toho vykľulo najmenšie astrofyzikálne vesmírne observatórium,“ povedal pre denník SME spoluautor a vedecký koordinátor misie, slovenský astrofyzik z Masarykovej univerzity v Brne Norbert Werner.
Za operovanie družice a zbieranie vedeckých dát je zodpovedná študentka v jeho výskumnej skupine, slovenská doktorandka Marianna Dafčíková. Dáta už niekoľko rokov využíva vo svojich prácach a s kolegami publikuje aj vo vedeckých žurnáloch. Napríklad v najprestížnejšom európskom časopise vo svojom obore Astronomy & Astrophysics.
Poznajú ich aj v NASA
Na základe dát z misie bola publikovaná necelá desiatka vedeckých prác. Ďalšie sa chystajú, vrátane katalógu všetkých detegovaných zábleskov. Článok je prakticky hotový, autori však čakali do poslednej chvíle pre prípad, že GRBAlpha stihne pred vzplanutím v atmosfére ešte jedno posledné pozorovanie.
